Oľga Štillová sa narodila 9. novembra 1921 vo Vysokej nad Kysucou ako jediné dieťa do rodiny obchodného zástupcu a účtovníčky. Vyštudovala gymnázium a obchodnú školu. Zaujímavosťou je, že jej starí rodičia boli drotári, ktorí odišli do Ruska odkiaľ ich po revolúcii, ako mnohých iných, vyhnali. Stretli sa s ňou v Domove pokoja Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom, kde je od apríla tohto roku. Ako sme sa od riaditeľky Ľudmily Kadašiovej dozvedeli, ide o pani, ktorá si nesmierne potrpí na poriadok a aj svoj zovňajšok a úpravu. A to sa nám hneď pri prvých minútach aj potvrdilo. Skromná pani sedela na posteli a tešila sa z našej návštevy.
BOLA MILOVANÝ JEDINÁČIK
„Detstvo som mala nádherné. Bola som jedináčik a rodičia mi dali aj posledné. Bola som pre nich všetkým a rovnako aj oni pre mňa,“ začala pani, ktorá nemá žiadne vážne zdravotné problémy, len ju trošku trápi slabší sluch. „Všetko záleží od rodičov. Ja som mala takých, že by keby som ich mala hodnotiť, tak takej známky ani nie je. Všetky spomienky na moje mladé roky sú prekrásne. Mali rovnaké povolanie - účtovníctvo. Ja som sa uberala tiež podobným smerom. Chodila som na Gymnázium, ale mala som tam takú učiteľku, ktorá ma moc neobľubovala, tak som prešla do inej školy. A potom som pokračovala na obchodnej škole,“ spomínala na školské časy. Neskôr začala učiť na základne škole a aj sama robila účtovníctvo na hospodárskej správe.
ŽILI V PRAHE AJ V MARTINE
„Vydala som sa ako 21-ročná a mala som troch synov. Žili sme aj v Martine, ale aj v Prahe no najdlhšie sme boli v Žiline. Môj manžel bol právnik a mali sme výborné manželstvo, na ktoré veľmi rada spomínam,“ povedala s úsmevom. Učila všeobecné predmety matematiku, slovenský jazyk všetko, čo bolo treba. „Najprv sme boli v Prahe a potom sme sa presťahovali do Žiliny. Tam sme žili aj s troma synmi. Jeden pracuje ako lekár a dvaja boli inžinieri. Jeden zo synov Stanko mi tohto roku nečakane umrel. On sa o mňa staral a je mi to veľmi ľúto. Dal mi aj posledné. Bol veľmi dobrým synom a staral sa o mňa s láskou,“ povedala so slzami pani Štillová, ktorá najviac v týchto dňoch spomína na detstvo.
„Rodičia ma opatrovali ako bábiku a aj si jednu takú veľkú, ktorú mi podarovali, aj pamätám. A to som sa potom, samozrejme, snažila preniesť aj do svojej rodiny. Manžela som veľmi dobrého, chodili sme radi na prechádzky. Mala som vždy rada poriadok, pekné stolovanie a veľa kvetov, tie museli byť všade. Moja mama hrala na klavíri a ja som hrala tiež ako aj moje deti,“ povedala.
PEKNÁ RODINA AJ ŽIVOT
Deti mala dobre vychované. „Ani jeden nemal chyby. So všetkými som bola vždy spokojná. Či to bol Lacko, Romanko alebo Petrík. Sú to moje deti, ktoré milujem. Výchovu nemali najhoršiu, ale nechcem sa sama chváliť. Mám prvotriedne deti, na ktoré nikdy nezabudnem, a ktoré si vždy na mňa nájdu čas“ povedala o svojich synoch. Dnes sa teší najmä z nich, z ich úspechov. Ale teší sa aj z bežných dní. „Milujem kvety. To aj v Žiline. Všade v každej izbe museli byť kvety. Veľmi obľubujem pivoňky a rada čítam najmä časopisy, ktoré odoberám,“ povedala aj o svojich záľubách. Pani Oľga má 6 vnúčat a 12 pravnúčat. Na všetko si spomína, pamäť jej slúži výborne.
Aj keď pani Oľga slabšie počuje neustále sa zaujíma o dianie okolo seba. Veľmi rada číta a sleduje politické dianie na Slovensku aj vo svete. „Páči sa mi naša prezidentka pani Čaputová. Je mi sympatická tým, ako je upravená a stará sa o seba. Musím čítať, a pracovať na sebe to je pre mňa dôležité,“ povedala babička, ktorá je dodnes samostatná a vie prejsť sama a postarať sa o seba. To, že sa dožije takého veku, tak to by ju ani nenapadlo. Dnes jej robí radosť okrem detí aj pani riaditeľka Kadášiová, obe majú spolu vynikajúci stav.
„Vždy som sa starala o seba. Jedla veľa zeleniny najmä mrkvu, nepila žiadny alkohol ani nepoznala cigarety. Domáca strava to bolo tiež veľmi dôležité. Roky sú ale len čísla nič iné,“ doplnila s úsmevom. Vníma aj dnešné problémy ohľadne pandémie. „Treba sa mať rád a mať úctu k životu, ako aj k panne Márii. To mne pomáha veľmi. Korona vírus riadi, ale musíme to nejako zvládnuť. Pani prezidentku máme dobrú, lepšiu ani nemôžeme mať. No a jednoducho treba mať stále disciplínu a poriadok v živote. Aj keď, samozrejme, ten vek je únavný, ale pomáha mi aj toto prostredie a dobrý vplyv pani riaditeľky,“ dodala.
