MESTO NEKOMUNIKUJE
Ľuďom v okolí naozaj niet čo závidieť. Pinčákovci priamo susedia s problematickým pozemkom. Musíme mať z tej strany nepriehľadné okná, pretože sa tu potulujú pochybní ľudia a v záhrade si neraz nájdeme cudzie oblečenie či prázdne fľaše. Obrátili sme sa so sťažnosťou na mestský úrad. Vraj tu boli na obhliadke, evidujú sťažnosť i stav pri dome. majiteľa vyzvali na nápravu. Nevieme ale, s akým výsledkom. Tri roky sme nedostali žiadnu odpoveď. Oslovili sme aj poslancov za náš obvod Denisa Cádera a Branislava Delinčáka, no tí povedali, že stav je neriešiteľný.“ Mierumilovní susedia nevedia, čo si počať, ani čo si vlastne môžu dovoliť, pretože akékoľvek konanie, aj keby chránili svoj majetok či svoju alebo cudziu bezpečnosť, sa v konečnom dôsledku môže otočiť proti nim.
MAJITEĽ SA ZATAJUJE
Domáceho pána vraj občas zazrú pri nejakej ubytovni v meste a stravovacích zariadeniach charity. O dom s pozemkom záujem nejaví. Postavil si hoa žil v ňom sám, vedľa rodičovského domu, ktorý je, mimochodom, v takom istom stave. Keď v ňom býval, nosieval síce domov odpad a nepotrebné veci, ako to mnohí robia v nádeji, že sa im tieto veci niekedy zídu, čo je v podstate diagnóza, no nikdy nebolo okolie domu v takom stave ako teraz. „Kým tu žil, ešte ho ako-tak udržiaval, ale ostatných 15 rokov tu nebýva a my sa skutočne obávame najhoršieho,“ pokračujú Pinčákovci. Susedia sa s ním zvykli kontaktovať telefonicky, no ani toto spojenie už nefunguje. Posledná správa, ktorú mu poslali, znela: „Peter, horí ti dom.“ Nereagoval na ňu. Požiar vtedy hasiči likvidovali z pozemku Pinčákovcov. Aj my sme sa s majiteľom pokúšali spojiť, no márne. Telefón je nedostupný.
ŽIVLY MôŽU VYČÍŇAŤ
Susedia na kamerách vidia, že sem ľudia v noci vozia vrecia plné odpadu. Preháňajú sa tu hlodavce, diviaky, z priestoru sa stala verejná toaleta nevítaných návštevníkov a nevedno, čo je vnútri, lebo tam nik nemá odvahu vstúpiť. Dokonca sa okoloidúci párkrát poriadne vyľakali, pretože sa z ulice zdalo, že tam leží mŕtvola. Schádzajú sa tu pochybné existencie, narkomani, počuť ako sa zabávajú, dokonca nedávno začuli aj streľbu. „Elektrické vedenie obrastá konármi a očistiť ho je povinnosťou i „výsadou“ majiteľa pozemku alebo mesta, takže my to urobiť nemôžeme, aj keď v prípade poškodenia ostaneme bez elektriny my,“ dodávajú Pinčákovci. Nuž, všetci majú ruky zviazané, pretože človek, ktorý nechal takto spustnúť dom, zaň riadne platí príslušné poplatky. Tí, čo sem prišli za pokojným bývaním, svoj sen dosnívali a miesto rozkvitnutej záhrady cítia zápach z „verejnej čiernej skládky“ a čakajú, kedy im na trávniku pristané injekčná striekačka, fľaša alebo sa, nedajbože, nestane niečo horšie. Viacerí susedia by boli za to, aby sa pozemok vyčistil a predal. V minulosti majiteľovi túto možnosť navrhli, s tým, že mu zabezpečia náhradné bývanie. No v konečnom dôsledku je úplne jedno, či by to urobili oni alebo realitná kancelária. Na pozemok nie je nik odkázaný, len chcú žiť v čistom, bezpečnom a pokojnom prostredí.
KTO ZASIAHNE?
Ako prvého sme oslovili poslanca za obvod Závodie Branislava Delinčáka: „Uvedený dom poznám, aj ja som sa tam bol niekoľkokrát pozrieť. Viackrát sme mali tento problém aj na schôdzi občanov. Registrujem ho, odkedy som sa prvý raz stal poslancom, takže asi 8 rokov. Skúšal som to riešiť na meste, ale vždy sme skončili pri tom, že pán má poplatené všetky dane, a tým mesto naňho nemá nijakú páku. Je to jeho pozemok a nehnuteľnosť, dane sú zaplatené. Dvor aj dom vyzerajú príšerne, ale nie je určená „čiara“, čo je ešte v poriadku, čo neporiadok na dvore a čo už je nelegálna skládka. Najmä ak majiteľ vyhlási, že sú to jeho veci. Situácia v okolí domu je hrozná a nikto nechce mať takého suseda. Za 8 rokov som však nenašiel spôsob, ako by sme dokázali túto situáciu vyriešiť. Legislatíva je, bohužiaľ, v takýto prípadoch na strane majiteľov nehnuteľností.“ Vedúca odboru právneho, majetkového a verejného obstarávania Jana Ochodničanová nám odpovedala: „Problematika riešenia zabezpečenia nebezpečných stavieb, ako aj problematika čiernych skládok nepatria do agendy odboru právneho, majetkového a verejného obstarávania, nie je teda mojou kompetenciou vyjadrovať sa za mojich kolegov. Chátrajúce stavby patria do kompetencie stavebného úradu a čierne skládky odboru správy verejného priestranstva a životného prostredia.“ Z oddelenia životného prostredia nám prišla odpoveď vedúceho Filipa Koptáka, ktorá dáva akú-takú nádej: „Vyjadrenie vám vieme zabezpečiť po komplexnom preverení situácie, predpokladám, že v priebehu 20. kalendárneho týždňa.“ Oslovili sme aj stavebný úrad a s nádejou očakávame odpoveď z oddelenia životného prostredia, ktoré chce zabezpečiť obhliadku predmetnej parcely so zreteľom na nezákonne uložený odpad.
MAJÚ ŤAŽKÉ SRDCE
Kým ešte majiteľ býval v dome, naznášal okolo neho haldy nepotrebných vecí a oznamoval polícii, že mu okolie domu rozkrádajú. Ostalo len množstvo zápisov a nikto nikdy nebol postihnutý. Susedia si tým aj vysvetľujú jeho zmiznutie. Na obidva domy podľa nich zanevrel, lebo sa nedočkal ochrany a pomoci od polície. Hasiči aj policajti tu vraj chodili ako na klavír. Jaroslav Dulár priamo susedí s druhým domom a to je ďalší samostatný príbeh. Do dvora mu padajú staré tehly z obvodového múru a chodiť okolo neho sa už bojí. Rybárovci s dvomi malými deťmi bývajú oproti a každý deň majú na očiach hnusné smetisko. Ľudia v tejto časti sa sťažujú, že okrem riešenia problému nespratného suseda na nich mesto zabudlo aj v iných veciach. Keby trávu okolo potoka nepokosili sami, tak ich prerastie. Na pár metrov cesty, na ktorú nezvýšil asfalt, naviezli štrk, aby nemuseli preskakovať kaluže v jamách. Nuž, majú ťažké srdce. Žijú v desivom prostredí, nedočkali sa odpovedí, nik sa ich nezastal. Majú pocit, že cestu k nim nájdu už len diviaky, ktoré sa po týchto smetiskách s obľubou špacírujú.
