Zatiaľ čo začiatky pltníctva v Strečne boli podľa zakladateľov pomerne opatrné, tradícia pltí, ktoré ročne prevezú tisícky turistov, dnes oslavuje už 20. narodeniny. Po šiestich desaťročiach ju v roku 1999 obnovila štvorica domácich. „Štyria chlapi sa rozhodli, že vymyslia niečo, čo urobiť s týmto krásnym, v minulosti veľmi skúšaným miestom. Plte sa vtedy plavili okolo skál Margita a Besná, popod Starý hrad či Hrad Strečno,“ vracia sa do minulosti jeden zo zakladateľov tradície Vladimír Melo.
Prvá plť, ktorú pred rokmi postavili, bola podľa neho skúškou. „Na základe tohto „pseudoplavidla“ sme splavili rieku a zistili sme, čo je potrebné vyladiť. Neskôr sme si dali objednávku na Žilinskú univerzitu, kde nám urobili projekt na nové plte, ktoré máme aj dnes,“ pokračuje Vladimír Melo. Plte sa v minulosti podľa jeho slov skladali zo 6 až 16 kmeňov stromov, spojených tenším koncom vpredu. „Tak ako dnes, aj vtedy ju obsluhovali dvaja pltníci – predník a zadník.“
Koncentrácia zaujímavostí
Dvadsaťročná pltnícka tradícia priniesla pltníkom množstvo zážitkov, v prevažnej väčšine však úsmevných. „Vždy sa niečo stane, najčastejšie to, že do vody spadne pltník. Ale to je normálne, pretože na začiatku sú chlapci mladí a neskúsení,“ konštatuje s úsmevom. Počas plavby po sedem kilometrov dlhom úseku sa turisti aj domáci dozvedajú dôležité fakty o histórii pltníctva. Pltníci tak tvrdia, že previesť sa známym úsekom, ktorý začína na pltisku Bariérová a trvá približne 50 minút, je predovšetkým náučným materiálom. Ten obsahuje poznatky ako o oboch hradoch, tak aj o celom území, ktorým plte prechádzajú.
„Dnes máme počas sezóny, ktorá začína na začiatku apríla a končí v závere októbra, k dispozícii 30 až 40 pltníkov. Sme tak schopní zabezpečiť naraz aj celú flotilu, ktorú tvorí spolu desať pltí,“ vysvetľuje Pavol Albrecht, šéf Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti. Hoci počet prepravených návštevníkov podľa neho prekročil hranicu 100-tisíc už dávnejšie, posledné dva roky boli pre pltníkov najnáročnejšie. Podľa Pavla Albrechta za to mohli prekážky v podobe skalného brala, kedy sa ich činnosť znížila až zhruba na 50 %.
Počet pltníkov, ktorých doposiaľ vyškolili, sa podľa Albrechta dostal k stovke. Až približne 80 % z nich bolo pritom zo Strečna. Bývalý starosta obce zároveň potvrdzuje, že myšlienka pltníckej tradície pomohla cestovnému ruchu, ale aj k zviditeľneniu obce. „Má potenciál stať sa druhou Terchovou, len jej treba pomôcť,“ naznačuje niekdajší starosta Strečna Alfonz Klocáň.
Netradičná brigáda
Pltník musí byť výrečný a mať rád spoločnosť, ostatné sa dá natrénovať, tvrdí mladý pltník Štefan Laštík. „Pred prvou jazdou som mal rešpekt, postavili ma na plť a mal som ísť. Teraz sa takouto brigádou medzi spolužiakmi rád prezentujem, pretože je to niečo celkom neobyčajné. Nie každý má totiž takú brigádu,“ konštatuje Štefan Laštík.
Na Gazdovskom dvore na ulici SNP v Strečne, ktoré je zároveň sídlom pltníckej spoločnosti, je v súčasnosti sprístupnená symbolická výstava fotografií, ktoré zachytávajú predchádzajúce sezóny, ale aj to, ako sa obnovená tradícia pltníctva v Strečne vyvíjala.
