V priestoroch žilinského koordinačného strediska integrovaného záchranného systému sa permanentne ozýval hluk, kvôli ktorému mali jeho pracovníci sťažené podmienky. Tí totiž spoločne zdieľali jednu dispečerskú sálu. Dnes je to, našťastie, minulosťou, priestory sa rozšírili a úspešne zabezpečili proti hluku. Podľa vedúceho Koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (KS IZS) Miroslava Bobčíka býva na jednej zmene v priemere trinásť pracovníkov, no v prípade mimoriadnych situácií sa dokáže zvýšiť počet ľudí, ktorí prijímajú tiesňové volania z liniek 150, 155 a 112, v jednej dispečerskej sále až na 17 – 18. Dôsledkom takéhoto stavu bol preto podľa Miroslava Bobčíka výrazný nekomfort. „Počas prevádzky sa nám stávalo, že hlukový a priestorový diskomfort bol dokonca príčinou zlyhania operátorov pri tiesňových volaniach. Mali sme konkrétny prípad, kedy operátor pri prijímaní tiesňového volania s ohrozením života kvôli hluku nepočul správne adresu, kam má poslať svoju zásahovú jednotku,“ vysvetlil vedúci KS IZS Miroslav Bobčík.
ZAVLÁDLO VEĽKÉ TICHO
Ako skonštatoval vedúci operátor Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Viliam Sládek, hlavnou myšlienkou rekonštrukcie bolo zabezpečiť redukciu hlučnosti. Pri kritických situáciách ide podľa neho o sekundy, je preto veľmi dôležité, aby sa dokázala zabezpečiť sústredenosť operátora. „Jednotlivé záchranné zložky sa počas prijímania tiesňových hovorov navzájom rušili, no teraz sú oddelené stenami a hluk pohlcujúcim stropom,“ priblížil Viliam Sládek. Ako ďalej doplnil vedúci KS IZS Miroslav Bobčík, aj napriek tomu, že cieľom rekonštrukcie bolo najmä redukovať hluk, rovnako dôležitou súčasťou bolo zachovať prepojenie a spoluprácu medzi jednotlivými zložkami. „K tomu, aby sme docielili zachovanie vzájomnej spolupráce, sme vymysleli systém hliníkových stien, ktoré sú len do časti priestoru. Vytvorili sme tri ucelené samostatné moduly a nepriaznivé hlukové pomery sme rozbili akustickou úpravou,“ uviedol Miroslav Bobčík, podľa ktorého museli rekonštrukciu zvládnuť počas plnej prevádzky. „Modernizáciu sme uskutočnili bez toho, aby sme narušili príjem tiesňových volaní. Vzhľadom na úpravu to však nebolo jednoduché. Určitým spôsobom sme sa museli na jeden deň z príjmu „vypnúť“, pričom volania boli v tom čase presunuté na záložné koordinačné stredisko v Trenčíne,“ podrobne vysvetlil vedúci KS IZS.
OBJEKTÍVNYCH JE 75 % VOLANÍ
Situácia na dispečerskej sále je vraj po zásahu výrazne lepšia. „Len čo boli postavené steny, zavládlo tu úžasné ticho a operátori prestali byť vyrušovaní. Je dôležité podotknúť, že aj napriek tomu, že jednotlivé zložky integrovaného záchranného systému sú od seba oddelené stenami a jednotlivými koridormi, komunikácia je zachovaná. Je to pre nás dôležitý benefit,“ priznal Viliam Sládek. Štatisticky sa počet volaní na tiesňovú linku 112 pohybuje v rozmedzí od 350 do 400 za 24 hodín, pričom približne 70 až 75 % je opodstatnených.