Rozľahlá plocha pod vyťaženou mimoúrovňovou križovatkou dostala vďaka kreatívnym víziám študentov zo Slovenskej technickej univerzity novú podobu. Tí niekoľko týždňov pracovali na návrhu, ako by sa územie dalo vďaka revitalizácii využiť.
„Na Frambore sme sa boli pozrieť niekoľkokrát, zdokumentovali sme si ho a zistili sme, že žiadny hlavný a bezpečný prístup tam neexistuje. Vyriešili sme to podchodom, aby ľudia nemuseli prechádzať cez železnicu. Hlavnou myšlienkou nášho návrhu bolo uzavrieť ten pohľad na priemyselnú časť. Rovnako sme zachovali a ešte rozšírili zeleň či prítomnosť vody, keďže historické fotografie nám ukázali, že tu odjakživa bola,“ vysvetľuje študent architektúry Jakub Franko.
Znížiť hluk
Súčasťou návrhu však podľa študentov nebolo iba jedno riešenie a ich predstava ponúka široké spektrum aktivít, ktoré si takýto priestor podľa nich žiada. „V návrhu je napríklad vyhliadková veža, letné kino, uzavretá časť pre psičkárov, ihrisko pre deti, skatepark, lezecká stena či reštaurácia.“ Študenti sa v návrhu zaoberali aj prekážkami, ktoré dnes územie má. „Najväčším negatívom sú mosty, a teda vyriešenie chýbajúcich protihlukových stien, keďže je to intravilán a hluk sa musí zredukovať. Spolu s vybudovaním vstupu do územia by to bola najdrahšia položka. Sú tam ale aj iné problémy, ako napríklad čierne skládky,“ pokračuje Jakub Franko. Ten považuje revitalizáciu žilinského Frambora za zaujímavú problematiku a plánuje sa ním zaoberať aj v diplomovej práci.
Vziať si ho späť
„Frambor zostal po vybudovaní estakády izolovaný od dynamickej mestskej časti. Každá takáto časť však vytvára mozaiku mesta a obohacuje ho. Mimoúrovňové križovatky, pod ktorými vznikajú veľké voľné plochy, sú celoeurópskym problémom. V tomto prípade ale ide o približne 6,5 hektára a určitým spôsobom ho nevyužiť by bola vzhľadom na nedostatok priestoru v mestách obrovská škoda. Táto cesta si ho zobrala a my si ho musíme vziať späť,“ hovorí architekt, Žilinčan a koordinátor návrhu Dušan Mellner. Na to, aby študenti dokázali vypracovať návrh, si museli územie dostatočne prejsť, odfotiť a získať historické aj súčasné informácie. „Keďže som v tejto lokalite vyrastal, poskytol som im zdroje a spoločne sme o tom diskutovali. Vybrali sme základné riešenie, avšak niektoré vzťahy sme si v návrhu mohli dovoliť zjednodušiť, keďže sme na akademickej pôde. Mohli sme tak vytvoriť myšlienku, akým smerom by sa Frambor mohol uberať,“ tvrdí Dušan Mellner.
„Prezentáciu a výstavu návrhu považujem za zlom. Veľmi dobre totiž vieme, aký významný je tento priestor z prírodného a historického hľadiska. V našej práci budeme pokračovať. Na Frambore je stále množstvo stavebného odpadu, ktorý treba zlikvidovať. Rovnako chceme dokončiť aj zvyšné steny v povodí potoka, ktoré sme začali umelecky revitalizovať,“ dopĺňa mestská poslankyňa Iveta Martinková.
