Ich anténne systémy sú pritom smerované do obytných blokov materskej školy, detského ihriska a môžu závažným spôsobom ohrozovať zdravie obyvateľov, najmä detí a rizikových skupín obyvateľstva, hlavne s kardiostimulátormi. Mesto však petícii nevyhovelo a situáciu riešiť nemieni.
„Petíciu považujeme za neopodstatnenú, nakoľko mesto Žilina nie je príslušným orgánom pre nariadenie reorganizácie a nasmerovania anténnych systémov nad horizonty obytných domov a materskej školy. Taktiež nie je kompetentným orgánom konať a rozhodovať vo veciach ochrany vlastníckych práv alebo vo veciach spôsobenej škody vzniknutej zhotovením stavby. Orgánom, ktorý posudzuje škodlivé účinky elektromagnetického žiarenia, je Oddelenie oblastného hygienika Žilina,“ napísala nám hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Podávatelia petície sú z takéhoto postupu mesta rozčarovaní. „Sme veľmi sklamaní z takéhoto postupu, prekvapení a priam rozhorčení, že takýto prístup k ochrane zdravia a životného prostredia hlavne detí, tehotných žien a pod. zaujali zodpovedné úrady mesta Žilina ako Mesta s tvárou,“ hovorí predkladateľ petície Jiří Tobola. Podľa signatárov petície sa na Hájiku nerešpektuje príslušná legislatíva v oblasti ochrany zdravia, príslušné ustanovenia správneho poriadku, stavebného zákona, zákona o podpore a ochrane verejného zdravia. Navyše sa vraj povoľovanie týchto stavieb deje akosi utajene pred verejnosťou. „V petícii sme požadovali, aby tieto zariadenia a telekomunikačné stavby boli premiestnené z centra sídliska Hájik na spoločnú integrovanú telekomunikačnú stavbu (stožiar) mimo sídliska v dostatočnej a bezpečnej vzdialenosti od obytných blokov a domov. Taktiež sme požadovali, aby bola nariadená aspoň predbežná reorganizácia a nasmerovanie anténnych systémov nad horizonty obytných blokov a materskej školy,“ informoval nás Jiří Tobola.
Mesto v odpovedi uviedlo, že nemá kompetenciu konať. Hájičania sú však presvedčení o opaku. „Máme za to, že odbory životného prostredia a stavebné odbory majú dostatočné právomoci a kompetencie určené celým spektrom zákonných ustanovení, napríklad zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý im dáva možnosť určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia.“
Podľa Jiřího Tobolu môžu byť obyvatelia horných poschodí bloku Baničova 18 bombardovaní novoinštalovanou technológiou 4G LTE, čo je rýchlostný internet, v pásme 2600 MHz impulznými špičkami signálu z vysielača s hodnotou elektromagnetických polí 17 – 19 V/m. Pritom EKG monitoring činnosti srdca človeka sníma rádovo signály v tele na mikrovoltovej až milivoltovej úrovni. „A čo nervová sústava človeka a detí na také vysoké špičky telekomunikačných impulzných signálov, ktorým je telo vystavené? Čo ľudia s kardiostimulátorom? V takýchto podmienkach máme žiť a existovať?“ pýta sa.
Organizátori petície podajú na orgány mesta sťažnosť. Okrem toho však chcú požiadať poslancov, aby tento bod zaradili na najbližšie rokovanie mestského zastupiteľstva a pomohli im. My sme sa snažili zistiť, ako budú reagovať.
„Vysielače na panelákoch okrem toho, že môžu mať značný vplyv na zníženie trhovej ceny bytov, sú predovšetkým silným producentom elektronického smogu priamo nad našimi spálňami. Mesto by sa malo aktívne podieľať na tom, aby sme žili v čo najzdravšom prostredí a čo najviac eliminovať zdroje ohrozujúce naše zdravie. Preto som presvedčený, že by vysielače nemali byť umiestňované na obytných budovách a objektoch ako školy a škôlky, kde sa veľkú časť dňa zdržiavajú malé deti. Zdravie a kvalita života musia byť prioritou,“ uviedol mestský a krajský poslanec Martin Kapitulík.
„Množstvo ľudí používajúcich mobilný telefón alebo tablet narastá, čo núti mobilných operátorov zvyšovať výkon zariadení zabezpečujúcich diaľkový prenos dát. To zvyšuje množstvo elektromagnetického smogu, čo v husto osídlených mestských zónach môže predstavovať riziko. Problémom Hájika je sústredenie vysielačov na jedno miesto, ktoré je navyše v tesnej blízkosti základnej a materskej školy, preto podporujem snahy aktivistov upozorňujúcich na zvyšujúcu sa úroveň záťaže životného prostredia. Tento stav vznikal postupne od 90. rokov a pravdepodobne išlo o najlacnejšie riešenie pre viacerých prevádzkovateľov mobilných sietí. Mesto by malo byť aktívne (v rámci svojich legislatívnych možností) a vytvárať tlak na operátorov, aby aj za cenu možných vyšších nákladov hľadali technické riešenia čo najmenej zaťažujúce verejný priestor. Dá sa to urobiť napríklad formou regulatívov v územnom pláne. Primárne však musíme elektromagnetický smog riešiť na celoslovenskej úrovni, pretože dnes platné normy neboli nastavované pre súčasné potreby mobilných operátorov, nehovoriac aj o veľmi diskutabilnej schopnosti Slovákov normy dodržiavať,“ doplnil ho Ján Ničík.
O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo dopravy. Hovorkyňa Karolína Ducká uviedla, že stanice na Baničovej ulici boli umiestnené s povolením ministerstva a so súhlasným stanoviskom mesta Žilina aj obyvateľov bytového domu. „Z výsledkov merania a posúdenia oboch základňových staníc ako zdrojov elektromagnetického poľa v životnom prostredí vyplýva, že expozičné pomery vo vysokofrekvenčnom elektromagnetickom poli sú v súlade s požiadavkami vyhlášky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí a nariadenia č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v znení neskorších predpisov.“
Podľa ministerstva je z hľadiska ochrany verejného zdravia pre kladné posúdenie každej telekomunikačnej stavby bezpodmienečne nevyhnutné preukázanie splnenia stanovených limitných hodnôt podľa vyhlášky č. 534/2007 Z. z. Z toho vyplýva, že žiadna telekomunikačná stavba nie je rozhodnutím Útvaru vedúceho hygienika rezortu uvedená do prevádzky, ak nie sú splnené podmienky ustanovené príslušnými hygienickými predpismi, ktoré vychádzajú z odporúčaní Európskej únie.
„Problematikou ochrany zdravia v súvislosti s expozíciou elektromagnetickému žiareniu sa zaoberá tiež uznávaná vedecká komisia pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká SCENIHR, ktorá tvorí súčasť poradných orgánov Európskej komisie v oblasti ochrany spotrebiteľa, verejného zdravia a životného prostredia. Komisia vo svojich výstupných materiáloch uvádza: „Výsledky súčasného vedeckého skúmania ukazujú, že neexistujú zjavné škodlivé zdravotné účinky, ak expozícia ostáva pod úrovňami odporúčanými legislatívou EÚ. Epidemiologické štúdie v oblasti rádiových frekvencií vcelku neukazujú zvýšené riziko mozgových nádorov. Nezistili ani zvýšené riziko pri iných rakovinových ochoreniach v oblasti hlavy a šije. Pokiaľ ide o elektromagnetickú hypersenzitivitu prisudzovanú elektromagnetickému poľu (EMP), výskum ukazuje, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi symptómami ohlasovanými postihnutými osobami a expozíciou EMP,“ uzavrela Karolína Ducká.
