Aby sme vás predstavili: vy ste v minulosti aktívne pomáhali vo zvieracom útulku a pritom pracovali v organizačnej štruktúre materskej školy. Neskôr ste prešli k organizovaniu veľkých kultúrnych i firemných podujatí. Po vypuknutí vojenského konfliktu s Ukrajinou ste takisto manažovali chod žilinského kempu pre utečencov. Prakticky sa venujete profesiám, ktoré si vyžadujú manažérske schopnosti.
Nazvala by som ich skôr ľudské.
My sme vás oslovili preto, že popri organizácii rôznych podujatí v Žiline momentálne manažujete aj svadby, čo musí byť mimoriadne zaujímavá profesia.
Áno, prioritne sa venujem organizovaniu a manažovaniu eventov. Komunikujem s klientom od začiatku až po koniec, keď sa náš „vzťah“ na chvíľu končí. Často sa totiž lúčime len na dobu určitú, pretože ak je spokojný, naše služby vyhľadá opäť. To však, samozrejme, neplatí pri svadbách. Aspoň by nemalo.
Ste svadobná koordinátorka. Aká je vaša úloha pri plánovaní toho dňa s veľkým D?
Moja kolegyňa Zuzka pred rokmi nastavila v agentúre takpovediac nadštandardný level starostlivosti o nevesty, čo tu predtým nebolo. Máme skúsenosti ohľadom toho, čo sa deje pred svadbou, počas i po nej. Zažili sme to veľakrát a dovolím si tvrdiť, že máme to jedinečné know-how. Vieme povedať názory, pretože každý sa spýta: no ako to je? Ako sa to robí? Čo bude teraz? Väčšinou sa to týka toho sobáša či hostiny, kde majú snúbenci či svedkovia stáť pri oltári, kde má sedieť rodina a podobne. Čo je ale dôležité, v podstate sa stávame očami a ušami nevesty a ženícha. Ako koordinátorka celej svadby vstupujem do ich života a stávam sa ich najlepšou kamarátkou. Musím povedať, že dnes to už nie je zásadne len o neveste. Práve ona často v minulosti riešila celú organizáciu, pretože to bola taká stereotypná ženská záležitosť. Áno, odjakživa to bolo tak, že dievčatá mali vysnívanú svadbu od malička. Dnes sa ale už veľa so svojimi predstavami zapájajú aj muži. A hlavne sa aj predstavy ženy často zmenia, keď stretnú muža svojho života a spoločne diskutujú o tom, ako by mal vyzerať ich svadobný deň.
Ako dlho trvá tento váš... vzťah?
Áno, ja to volám vzťah. Keď som sa po mojej prvej svadbe lúčila s Dankou a Albertom, pýtala som sa: a teraz čo, teraz ma opustíte? Mali sme slzy v očiach. Musím povedať, že je to obrovská dávka emócií, ktoré na vás preskočia, aj keď ste tam pracovne. Preberám emóciu celej svadby, rodičov, mladomanželov. Nie s každým to tak mám, ale pokiaľ preskočí medzi nami iskra, je to veľmi silné.
Mali ste to aj tak, že iskra nepreskočila, a museli ste tú svadbu robiť?
Ja nie, ale stalo sa to už dávnejšie mojej kolegyni. Nebolo to nič vážne, ale úplne si s klientmi nesadli. Nedá sa pracovať na svadbe, ak si tí ľudia ľudsky „nesadnú“. Nestáva sa to bežne, ale stane sa to. Ja som vtedy zobrala tú svadbu za ňu.
Asi nie všetci majú konkrétnu predstavu o svojom svadobnom dni. Čo si poviete pri prvom rozhovore?
V prvom rozhovore musím správne odhadnúť, o aký typ ľudí ide, a objaviť pre nich to najlepšie. Aby mali svadbu na mieru od hudby po fotografa – tak, ako si to oni predstavujú. Ak nemajú konkrétnu predstavu, dať im na výber viacero variantov, prípadne niečo originálne, čo ich vystihne a urobí z ich svadby presne ten „ich“ deň.
Čo to napríklad môže byť?
Môže ísť aj o zdanlivú maličkosť – obľúbený kvet, farbu alebo niečo, čo sa spája s ich príbehom. Nedávno som organizovala slovensko-čínsku svadbu. To boli práve tí najväčší introverti, akých som v živote stretla. On chlapec z Veľkého Rovného, ona zo Šangaja. V podstate prikývli takmer na všetko, čo som im ponúkla, ale chcela som z nich dostať niečo viac, niečo osobné, čím by sme im vedeli spraviť ich svadobný deň výnimočný. Úplne náhodou sa zmienili o tom, že ich „spirit animals“, teda duchovné zvieratá, sú žirafa a jeleň. Na vysvetlenie, v určitých spirituálnych smeroch a kultúrach sa zviera vzťahuje na ducha, ktorý človeka celý život pomáha viesť a chrániť na jeho ceste. Človek stelesňuje a zdieľa vlastnosti tohto duchovného zvieraťa. Oni tomu verili a pre mňa to bol záchytný bod, ako urobiť svadbu kreatívne. Takže podľa toho boli vyrobené dekorácie – od menoviek až po fotokútik. To ich naozaj potešilo a cítili, že to je niečo ich. A úžasné bolo, že kňaz, ktorý ich sobášil, takisto prišiel v žirafej košeli. Bol to jeden úžasný človek, ktorý ich chcel takto potešiť. Dal si košeľu, ktorú vraj nosia kňazi v Afrike.
Keď robíte slovensko-zahraničné svadby, aké tradície sa na svadbách dodržiavajú?
Asi fúzia oboch kultúr. Mala som nedávno slovensko-španielsku svadbu. My mávame tradičné privítanie, ktoré zvykne robiť manažér pred vstupom do sály a potom sa rozbíja tanier. Oni si to upravili a taniere rozbíjali svadobné mamy. Chceli ich jednoducho zapojiť do toho aktu a mladomanželia zametali črepy. Pri východe z kostola mali tiež bohatú spŕšku ryže, vtedy sme kupovali až 7 kíl! Ryža prináša šťastie a ten efekt bol krásny, boli doslova zasnežení bielou. Robí sa to aj na niektorých čisto slovenských svadbách, ale nie tak vo veľkom. Ďalšia slovensko-španielska svadba, ktorá mala 180 hostí, začala našimi slovenskými odobierkami na dedine. Prišlo ale 90 Španielov a ženíchovi bratia čítali sľub neveste. Malo to veľa nestrojených emočných momentov. Bola aj klasika, hasiči ženíchovi zatarasili cestu a musel píliť drevo. Naozaj to bola taká zmes slovenských a španielskych tradícií. Boli tam štyri príhovory a počas večere hrali bingo, aby sa zabavili, kým sa naservíruje večera.
A čo tradície na slovenských svadbách?
Pravdaže, to je vždy individuálne. Niekto si vyslovene potrpí na tradície. Vždy bol program počas svadieb štandardizovaný a ustálený ako odobierky, civilný či cirkevný obrad, redový tanec alebo čepčenie. Jednoducho, svadba mala svoju štruktúru zloženú z tradičných prvkov. Od toho sa teraz ale aj často upúšťa, respektíve sa to modernizuje. Ale takým pekným spôsobom. Naposledy som mala čepčenie na iný spôsob. Ide o jeden emotívny akt, keď sa z dievčaťa stáva žena, väčšinou to robí folklórny súbor a má takú mystickú atmosféru so sviečkami. Tentoraz to však mladomanželia poňali na veselú nôtu – s hrami, klobúkovým a fľaškovým tancom s družičkami. Keď som sa ich pýtala, prečo to tak chcú, povedali mi: čo si budeme klamať? Mali dieťa, nevesta už vienok nemá zopár rokov. A skvelých hostí – tak prečo sa nezabaviť?
Vy poznáte snúbencov a najbližšiu rodinu, ale aké to je pracovať s desiatkami a stovkami svadobných hostí?
Je to aj o trpezlivosti. Musíte sa každý týždeň postaviť pred množstvo cudzích, krásne upravených ľudí, a nie všetci sú zvyknutí na to, že jedna konkrétna osoba vedie chod svadby. Je to jednoducho stret s ľuďmi počas celého večera, nie je to úplne práca pre introverta. Eventy sú iné, tam riešite len interpreta, pódium, catering. Tu pracujete priamo s ľuďmi a, úprimne, nie vždy sú ústretoví a príjemní. Mladomanželia ma tam ale chcú a očakávajú, že si hostí skoordinujem. V zahraničí sú svadobní koordinátori bežnou súčasťou svadieb. Keď na čínskej svadbe poprosím hostí, aby sa išli fotiť, idú okamžite a všetci, lebo vedia, že to je moja úloha. A rešpektujú to. Na slovenskej svadbe to poviem päťkrát a všetci čakajú, kto prvý vykročí. Nehovorím že všetci, to by som veľmi generalizovala, ale často to tak je. Ako vravím, nie sme na to na Slovensku ešte úplne zvyknutí, to je všetko.
To, že ste na svadbe a organizujete jej chod, musí byť ale pre ženícha a nevestu odľahčenie.
Obrovské. A nejde len o organizačné akty. Sledujem napríklad nevestu celý čas. Odhadujem, že teraz by mohla byť smädná, tak jej donesiem pohár vody. Keď sa ide fotiť, mám poruke rúž. Ak má pokazený účes, prídem ju upraviť. Nie je to jadrová veda, je to skôr o empatii a súčinnosti. Obom mladomanželom skrátka veľmi uľaví, že sa môžu na niekoho spoľahnúť. Ja som vždy niekde na blízku a oni vedia, že stačí nadviazať očný kontakt a som nápomocná. Im sa stačí obliecť a nechať sa viesť. Informujem ich, že v najbližšej polhodine sa bude diať toto a tamto, a mám pocit, že ich to upokojuje. Môžu si tak úplne inak vychutnať svoj deň. Naozaj sa ten vzťah končí až druhý deň po svadbe, keď je o nich postarané, výslužky sú odovzdané, jedlo nabalené, je po popravkách a priestor sa zamkne.
Čo je dnes takým trendom, čo si ženích a nevesta prajú mať na svadbe?
Do toho v súčasnosti veľmi veľa vstupujú sociálne siete. Tak ako bol kedysi novinkou fotokútik, ktorý je dnes už bežný, sú to napríklad slnečné okuliare s iniciálkami mladomanželov, ktoré si striedajú všetci hostia a fotografie sa spoja do jedného zábavného videa. Takisto sú stále trendom prskavky, ktoré za šera spravia krásny efekt. Ale to všetko je hlavne pre krásne výsledné fotografie. Nezabudnem na to, ako som raz povedala neveste, že tortu nebudeme krájať hneď po hlavnom jedle, ale až keď zájde slnko a zapálime k tomu prskavky pre pekné fotky. Začudovane sa na mňa pozrela, že ona tortu nechce podávať pre prskavky, ale preto, že je to dezert po hlavnom jedle. A že to nerobí pre fotky, ale pre ľudí. To bolo pre mňa najkrajšie, čo som počula. A tá svadba bola naozaj taká – pre ľudí.
Apropo, ako to je s alkoholom na svadbe so zahraničnými hosťami?
Kedysi sa nalievala slivovička už pred kostolom, ale od toho sa už upúšťa, také svadby už ani nemávam. Zahraniční to majú tak, že šumivý prípitok a stolové víno áno, ale tvrdý alkohol sa nalieva až po hlavnom jedle. Je to otázka kultúry ich stolovania. A aj u nás sa už ide skôr tým západným štýlom. Snúbencom vždy radím na začiatok iba šumivý prípitok. A naozaj vnímam, že tú atmosféru a emócie vedia viac precítiť a aj zábava trvá o to dlhšie.
Starejší na svadbách ešte fungujú?
Áno, ale dnes to je už DJ/moderátor. Z rodiny to už väčšinou nikto nerobí, možno niekde na veľkých klasických dedinských svadbách. Ale nie každý má takého človeka k dispozícii. Takže taký moderátor alias „starejší“ je super, ale musí sadnúť svadobnej partii. Úloha koordinátora je iná, je viac o empatii. Ja viem, akú chcú mať mladomanželia svadbu, a tak to vykonávam. Napríklad viem, že nie sú radi stredobodom pozornosti, tak ich DJ nebude tlačiť do hier. Lebo on je naučený organizovať zábavu a zapájať do nej ľudí, robiť šou. Je to normálne, lebo väčšinou ich až tak nepozná. Je na mne, aby som skoordinovala aj toto.
A čo svadobné fotenie?
Dnes sa vedia fotografi celkom vyblázniť. Záleží, či chcú mladomanželia klasické fotografie niekde v prírode, rodinné momentky alebo fotografa typu Vogue. Zažila som, že snúbenci plánovali fotenie v svadobný deň na presné poludnie. Každý fotograf vie, že to je to najhoršie svetlo, aké si môže želať. Napokon sa s nimi dohodol, že ho mladomanželia vezmú so sebou na víkend do Prahy a zaplatia mu iba cestu. Spravil im originálny fotoseriál a napokon to bolo aj zábavné, absolútne nie strojené. Je to zároveň skvelé do portfólia fotografa.
Stalo sa vám, že sa niečo na svadbe pokazilo?
Áno, aj nie, pretože to nakoniec dopadlo celkom vtipne. Bolo to dávno, pomáhala som koordinovať americkú svadbu vo Wiegerovej vile vo Svätom Jure. Vyzdvihla som ich v hoteli a šofér autobusu si pomýlil cestu, pretože iná usadlosť si spravila označenie na inú svadobnú hostinu vo viniciach. Zastavili sme úplne inde, a kým som sa snažila zorientovať, Newyorčania sa rozutekali do lesa. V opätkoch, šatách, už som len videla nohy. Keď som ženy dobehla, vysvetlila som im situáciu a podľa mňa z toho mali ohromnú zábavu. Ale tí rýchlejší, muži, sa naozaj stratili na dlhšie. Medzi nimi bol svedok. Kým sa on našiel, my sme už všetci boli nachystaní na odchod. Podľa mňa si povedali, že keď prežijú v mestskej džungli, prežijú aj v lese kdesi na Slovensku (smiech).
Kedy býva najviac svadieb?
V júni a v septembri. Aj leto býva plné, ale keďže to je čas dovoleniek, klienti volia práve tieto mesiace. Ja som mala len tento mesiac (september) päť svadieb, z toho na jednej som bola hosť.
Nepostihla vás pracovná deformácia?
Tak trochu (smiech). Svadba sa konala v Toskánsku a všetko bolo skvelé, bol teplý večer, nemalo nás čo prekvapiť. Snáď len bolo treba naladiť sa na taliansku vlnu. Som totiž trochu perfekcionista pokiaľ ide o načasovanie a tam obrad meškal, lebo prišla neskoro huslistka. Všetci boli v pohode, ale ja už zo statusu svadobnej koordinátorky som sa pýtala, či o tom vie catering... Tieto služby sú predsa na seba napojené. Ale keď som nazrela do kuchyne, tam si bez stresu popíjali kávu. To je jednoducho Taliansko! A zistila som, že ma celkom láka vyskúšať si organizovať svadby aj priamo v zahraničí.
Je zahraničie lacnejšie?
Určite nie. Keď robíme zmiešané slovensko-zahraničné svadby, potvrdzujú nám, že u nás zaplatia o polovicu menej.
Prečo by vás budúci manželia mali osloviť s prípravou svadby?
Nás oslovujú ako agentúru a hlavne prevádzkovateľov svadobných priestorov Kursalon Trenčianske Teplice a Event House Žilina. Takže zastrešujeme priestory, máme dekoratérsku spoločnosť, catering, mobiliár i technické zabezpečenie pod jednou strechou. Naša devíza je práve tento kompletný servis. Vtedy vieme minimalizovať riziká, optimalizovať náklady a riešiť prípadné problémy ad hoc. Je to výhoda pre klienta i pre nás. Ale robíme svadby prakticky po celom Slovensku. Dokonca aj v exteriéri. Z pohľadu organizácie to je väčšia „makačka“, ale to by až tak neprekážalo. Kľúčovú úlohu zohráva počasie, vtedy musíme riešiť, či je príliš veľká zima alebo naopak horúco.
Lucia Heidlerová, (nielen) svadobná koordinátorka.
Je dnes svadobná koordinátorka vyhľadávaná služba?
Áno, o túto službu je záujem, lebo veľa snúbencov už zisťuje, aká výhoda je mať takúto osobu pred svadbou i na svadbe. Ale všeobecne po pandémii sa so svadbami roztrhlo vrece, no teraz je útlm. Vnímame to, aj keď sa bavíme s prevádzkovateľmi iných svadobných priestorov. Možno sa snúbenci chodia brať do zahraničia alebo to robia inak, veď ten svadobný trh sa veľmi mení.
Aký výstup zo svadby je pre vás ako koordinátorku dôležitý?
Pre každého koordinátora sú asi najlepšími výstupmi krásne fotografie a videá, veľa emócií. Ale to je iba predstava koordinátora a tá je vedľajšia. Z niektorých ľudí nedostanete divoké emócie, ale to je v poriadku, oni sú tak šťastní. Tak to chceli a tak to má byť. Naozaj to je iba o tých dvoch. Preto sa ich vždy ku koncu pýtam: je to také, aké ste chceli? Ak sú spokojní, to je pre mňa dôležité.
