Žilina, ktorá bola v minulosti baštou halových športov a pýšila sa unikátnou športovou halou, postupne ustupuje zo svojich pozícií. Dospelých volejbalistov by ste dnes v Žiline hľadali márne, ženy hrajú druhú najvyššiu súťaž, hoci prednedávnom ešte patrili k slovenskej špičke. Basketbalisti sú taktiež v druhej najvyššej súťaži, hoci tiež patrili v minulosti medzi najlepších. Hokejisti sú pravidelne v baráži, aj keď na hokej a činnosti s ním súvisiace ide z rozpočtu mesta najviac peňazí. Mnohí zástupcovia malých športov, najmä tí, ktorí pracujú s mládežou, hovoria o nekoncepčnom systéme podpory zo strany mesta. Veď na prenájom mestských priestorov vynaložia niekoľkonásobne viac peňazí, ako dostanú.
ŽILINA. "Každá sezóna, ktorú odohráme, je takým malým finančným dobrodružstvom. Nikdy nie je isté, či ju dokážeme zvládnuť,“ hovorí Bohdan Iljaško z Mládežníckeho basketbalového klubu Victoria Žilina. Dohromady v ňom pôsobí 10 družstiev od prípravky až po juniorov, z ktorých tri hrávajú v najvyšších, celoslovenských súťažiach a ostatné v regionálnych ligách.
„Je to naozaj veľmi finančne nákladné. Príjmy máme z členských príspevkov od rodičov, z 2 % dane, malej dotácie z mesta – 1 535 eur za rok a malej dotácie zo Slovenskej basketbalovej asociácie na družstvá, ktoré postúpia na majstrovstvá Slovenska. Ostatné vykrývame sponzormi a darcami,“ hovorí Bohdan Iljaško.
Najväčším problémom však podľa neho nie je to, že by si nevedeli zohnať potrebné peniaze. Tým sú neskutočne drahé prenájmy športovísk, ktoré sú vo vlastníctve mesta Žilina a spravujú ich školy. „Prenájmy telocviční nás stoja 22-tisíc eur na školský rok. Vždy sa musíme až do septembra snažiť, aby sme všetko zaplatili,“ hovorí.
Porovnajme si situáciu s inými klubmi. Úplne ideálne je to v Žiari nad Hronom. Porovnateľný klub so šiestimi mládežníckymi družstvami dostane ročne od mesta 33-tisíc eur a za prenájom školských priestorov neplatia ani euro. Dobré je to aj v Prievidzi. Klub dostáva dotáciu 17-tisíc eur na rok, a ak využívajú školské telocvične najmenej tri hodiny v týždni, primátorka vydala prípis, že im môžu fakturovať maximálne 5 eur na hodinu. Za prenájom im školy vyfakturujú maximálne 6,5-tisíc eur ročne, takže z dotácie majú 10 500 eur k dobru na činnosť. MBK Žilina dostane 1 500 eur a 22 tisíc eur zaplatí za prenájom, keďže mestské školy od nich pýtajú 10 – 15 eur za 90 minút. Reálne náklady na jednotku sú pritom cca 4,5 eura.
„S primátorom som mal osobný rozhovor a navrhol som mu, aby kluby, ktoré využívajú telocvičňu minimálne trikrát do týždňa a pracujú s deťmi a mládežou, platili maximálne 10 eur za jednotku a firmy, ktoré si platia jednu hodinu futbalu pre svojich zamestnancov, aby to mali za 20 eur na hodinu. Sľúbil, že mi odpovie do leta 2014, ale neozval sa. Teraz je taký systém, že my vlastne dotujeme školy, ktoré majú málo peňazí,“ dodal tréner a manažér MBK Žilina.
Drahé prenájmy športovísk považuje za problém aj Peter Fiabáne z Klubu plaveckých športov Nereus, ktorý je zároveň aj mestským poslancom. Podpora športu zo strany štátu i mesta je v porovnaní s inými, nám podobnými krajinami, určite nedostatočná a výsledkom je potom nízka úroveň podmienok i dosahovaných výsledkov. „Nedá sa povedať, že mesto nemá záujem šport podporovať. Na plavárni všetky športové kluby venujúce sa mládeži majú jednotnú zľavu na prenájom bazéna 50 %, napriek tomu napr. náš klub zaplatí za prenájom na plavárni dvakrát viac ako MBK,“ hovorí.
Mesto v tomto roku podporovalo šport a športové kluby viacerými spôsobmi. Športovým klubom rozdelilo dotácie vo výške 60-tisíc eur, cez granty podporilo športové akcie sumou 30-tisíc eur, Žilinský športový klub, ktorý združuje úspešných paralympionikov, dostal 15-tisíc eur a primátor zo svojej dotácie podporil športovcov 5-tisíc eurami. Okrem toho výrazne dotuje aj prevádzku mestskej krytej plavárne a zimného štadióna, na ktorý vynakladá najviac finančných prostriedkov. „Na hokej sa vynaložili finančné prostriedky vo výške 900 000 eur, pričom 840 000 eur išlo na MsHK, a. s., a 60 000 eur išlo na MsHKM, s. r. o. Na rozdiel od minulosti sú všetky finančné prostriedky poskytnuté na základe platnej zmluvy, ktorá presne upravuje mechanizmus ich použitia, vyúčtovania a kontroly. Všetky finančné prostriedky sú určené na vykrytie nákladov, na prevádzku zimných štadiónov (hlavného a pomocného), teda na elektrickú energiu, vodu, stočné, teplo, bežnú údržbu, dane, prípadne platy zamestnancov prevádzky, vybavenie mladých hokejistov (teda napr. dresy, výpočtová technika, tréneri, výstroj a podobne). Nejde o financovanie športovej časti, tzv. A-čko. To je plne financované z externých zdrojov. V tomto roku ide časť finančných prostriedkov aj na projektovú dokumentáciu spojenú s komplexnejšou rekonštrukciou časti hlavnej športovej haly,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba.
Peter Fiabáne hovorí, že mestu stále chýba ucelená koncepcia rozvoja športu a viac peňazí v systéme. „Požiadavky a očakávania zo strany športovej obce sú veľké. Bolo by to celé treba prekopať. Máme ambíciu začať na tom pracovať, vytvoriť nový systém podpory športu, spojiť ho so systémom jeho financovania a zároveň zvýšiť objem peňazí pre šport,“ hovorí.
Základným pilierom podpory podľa neho by malo byť práve krytie nákladov na prenájom a prevádzku športovísk. To sú totiž, spolu s nákladmi na trénerov, najväčšie položky väčšiny klubov. „V tomto by im mesto mohlo účinne pomôcť. Zároveň by sa malo starať o rekonštrukciu športovej infraštruktúry a tým vytvárať klubom základné podmienky na činnosť. Mesto by si tiež malo povedať, či ide prioritne podporovať verejný šport a mládež, alebo bude prispievať na vrcholový šport za mimoriadne výsledky. Prioritou by mala byť infraštruktúra, verejný šport a mládež a týmto smerom by mali ísť aj peniaze,“ hovorí Peter Fiabáne.
Podporu v Žiline nemajú ani vrcholové kluby. Volejbalisti sa už druhý rok po sebe neprihlásia do žiadnej súťaže. Keď boli v extralige, mesto im prispievalo 15-tisíc eurami. To im však podľa Petra Minárika, kapitána mužských volejbalistov VO AC UNIZA Žilina, nepokrylo ani náklady na rozhodcov. Volejbalisti vo Zvolene, napríklad, dostávajú od mesta trikrát toľko. „Žiadali sme mesto o zvýšenie dotácie. Boli sme aj na osobnom
stretnutí s primátorom, ale viac nám nedali,“ hovorí Peter Minárik. Či vôbec budú hrať aspoň druhú najvyššiu súťaž, ešte presne nevedia ani basketbalisti. Igor Stalmašek hovorí, že prihlášku ešte nepodali, ale čas majú do 31. júla a s najväčšou pravdepodobnosťou to stihnú.
Mužstvo zatiaľ netrénuje a informácie, či a kedy začne, nemá ani tréner z predošlej sezóny Jozef Bučák. Nezávislí poslanci chcú postaviť žilinský šport na nohy. „Koncom roka navrhneme zníženie daní pre žilinských športovcov a zároveň viac peňazí pre športové kluby. Tiež urobíme všetko pre to, aby sa v čo najkratšom čase dostavala športová hala na Karpatskej, ktorá bude slúžiť viac ako dvadsiatim športom. Na plavárni by mala na základe môjho návrhu na jeseň vyrásť nafukovacia hala pre plážový volejbal, v ktorej sa majú volejbalistky pripravovať na olympiádu, kde budú reprezentovať nielen Žilinu, ale celé Slovensko. Mesto to nebude stáť ani euro a návštevníci kúpaliska budú mať cez leto plážový volejbal zadarmo. A je toho oveľa viac, všetko však stojí a padá na nezáujme primátora o mesto,“ vyjadril sa poslanec Martin Kapitulík.
„Do roku 2011 bol na podporu športu a športových klubov schválený len grantový systém mesta (mimo hokejového klubu – ide o mestský klub, iný mestský klub v Žiline nepôsobí). V druhej polovici roku 2011 odbor kultúry, športu, cestovného ruchu a miestneho rozvoja Mestského úradu v Žiline spolu s poslancami, ktorí pôsobili v športovej a vzdelávacej komisii, spracovali podmienky, určili koeficienty a vytvorili systém, ktorý sa stal základom pre športové dotácie. Podľa nastavených koeficientov je bodovo hodnotený každý klub, ktorý pôsobí v meste a podá si žiadosť. Systém zohľadňuje základňu, úspechy, trénerov s licenciou a prípadnú spoluprácu s mestom. Na základe tohto sa určí hodnota bodu a podľa získaných bodov je klubu prideľovaná výška podpory. Ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetky kluby. Našou snahou je získať v rozpočte viac finančných zdrojov, aby sa zvýšila hodnota bodu. Závisí to však od schváleného rozpočtu mesta Žilina, o ktorom rozhodujú mestskí poslanci,“ opísal na záver existujúci systém podpory športu Pavol Čorba.
Michal Filek, snímka archív
