Piatok trinásteho je obyčajne považovaný za nešťastný deň. Za týmto dátumom však stojí aj mnoho dobrého, preto sa trinástky nemusíme obávať. Pozrime sa trochu do histórie, kde sa dozvieme viac o tajomnom ráde, ktorý pôsobil iba necelých 200 rokov, avšak zo všetkých známych spoločností tu zanechal silné stopy, viditeľné aj v súčasných dňoch.
Kríž značil mučeníctvo
História rádu templárov sa začala písať v roku 1118. Francúzky rytier Hugo de Payens vtedy požiadal jeruzalemského kráľa o možnosť založiť spolu s ďalšími siedmimi rytiermi spoločenstvo, ktoré by ochraňovalo pútnikov v Svätej Zemi prichádzajúcich zo západu do Jeruzalema. Členovia rádu skladali tri tradičné rehoľné sľuby – čistota, poslušnosť, chudoba a štvrtý sľub – ochrana pútnikov. Ich typický odev bol biely plášť s červeným rovnoramenným krížom, ktorý znamenal mučeníctvo, hnedý plášť používal pomocný personál, napríklad kováči a úradníci, zelený odev patril duchovnej správe, teda kňazom, a najnižší stupeň v ich hierarchii patril pomocným vojenským silám, čo symbolizoval čierny plášť. Zaujímavý je fakt, že za svoje obydlie si prví templári zvolili miesto, kde kedysi stál Šalamúnov chrám. Od tohto miesta je odvodený aj ich názov. Neexistujú takmer žiadne záznamy, že by sa venovali ochrane pútnikov, ale zato nájdeme bohaté spisy o ich archeologickej aktivite v tejto oblasti. Podľa starého zákona v Biblii, práve tu mala byť uložená Archa zmluvy. Tiež sa venovali štúdiu starých hebrejských textov a kabale, teda židovskej mystike.
Bohatstvo priťahovalo záujem
Už desať rokov od založenia rádu začali po Európe kolovať informácie, že templári objavili bájnu Archu zmluvy a tiež Svätý grál – kalich, z ktorého pil víno Ježiš Kristus pri poslednej večeri. Okolo týchto vecí dodnes kolujú nespočetné príbehy, teórie a záhady. Je však veľmi pravdepodobné, že nejaké poklady našli, lebo spoločenstvo veľmi rýchlo zbohatlo, a to priťahovalo veľký záujem. Zrejme preto im šľachtici venovali svoje majetky, aby ich ochraňovali. Takto vznikli prvé zmenky a inštitúcie, ktoré boli predobrazom dnešných moderných bánk.
V roku 1260 mal tento rád už okolo 20-tisíc členov a vlastnil asi 9-tisíc usadlostí v Európe i mimo nej. O tridsať rokov neskôr premiestnili svoje sídlo na Cyprus, ktorý im už vtedy celý patril, a o pár rokov si templársky veľmajster Jacques de Molay vybral nové sídlo – Paríž. Stopy ich činnosti nájdeme na Rodose i Malte.
Popravili ich v piatok trinásteho
Bohatstvo a sláva tajomných mužov sa skončila v osudný deň piatok trinásteho októbra v roku 1307. Svetská moc a inkvizícia vtedy zatkla všetkých francúzskych templárov, skonfiškovala im majetok a usmrtila stovky z nich. Tí, ktorí utiekli, žili ďalej v utajení, ukrývajúc a chrániac odkazy minulosti a možno aj mnohé poklady.
Templári priniesli do našich končín isté dobré veci. Z vyspelej arabskej kultúry vďaka nim prenikli do Európy nové poznatky o výrobe a spracovaní skla, kobercov, tkanín a hodvábu, tiež nás naučili zavodňovať polia, stavali hrádze a rybníky, veterné mlyny. Priniesli k nám špenát, citrusy, ryžu a mak.
Stopy templárov nájdeme aj u nás na Slovensku, predovšetkým v okolí Ružomberka, kde by malo byť posledné miesto odpočinku jedného z templárskych majstrov. V dedinke Ludrová je na neznámom mieste snáď ukrytý i poklad, ktorý čaká na objavenie. Stopy najzáhadnejšej spoločnosti nájdeme aj v priestoroch hradu Likavka, v lokalite Martinček, v Slovenskej Ľupči či v Sklených Tepliciach alebo na vrchu Sitno.
Niektoré zdroje hovoria, že templári založili aj pivovar vo Vyhniach, ktorý teraz vyrába pivo Steiger. Skúste uhádnuť, koho má tento pivovar vo svojom znaku. Tak na zdravie, na templárov!
Inka Grofčíková
Snímka archív
