Tímu patrí v doterajšom priebehu súťaže prvé miesto a vďaka kvalitným výkonom okorenenými 11 gólmi sa rodák spod Dubňa pozrel už aj do A mužstva, ktoré ešte minulý rok hralo najvyššiu ligu Serie A. Nielen o tejto dôležitej zmene v kariére sme sa rozprávali s ešte stále len 18-ročným mládežníckym reprezentantom Slovenska.
Šimon, ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie v Taliansku?
Do Talianska som prišiel na začiatku minulého roka. Prvé mesiace boli ťažké, kedy som nemohol hrávať, pretože sa ešte vybavovali papiere. Dva mesiace som len trénoval. Začal som hrávať až ku koncu sezóny, kedy som nastúpil aj na pár zápasov. Viac-menej som sa už ale pripravoval na ďalšiu sezónu. Tá sa pre nás vyvíja veľmi dobre, až nad očakávania. Zatiaľ sme prví. Aj z individuálneho hľadiska sa mi darí, či už strelecky, ale aj herne, začo som rád.
Ako sa zrealizoval váš prestup?
Verona ma sledovala už dlhšie. Ešte keď som hrával za Slovan a predtým aj za Žilinu. Počul som, že to boli dva roky. Agent Hellasu Verona sa prišiel pozrieť na zápas v Bratislave, keď sme hrali proti Žiline. V zápase sa mi darilo, a potom som sa s ním stretol. Povedal mi, že by ma rád videl vo Verone. Išiel som tam teda na pár dní, pozrieť sa, ako to tam vyzerá a aké sú tam podmienky. Oni chceli taktiež vidieť mňa. Bol som tam ako keby na skúške. Po tých pár dňoch mi povedali, že majú o mňa záujem. Postupne sa to zrealizovalo a bol som vo Verone.
Bolo pre vás ťažké adaptovať sa na nové prostredie? Pomáhal vám niekto?
Vždy je to o niečo ťažšie, keď prídete do nového prostredia a neviete jazyk. Na druhej strane bolo pre mňa výhodou, že v klube pôsobil môj spoluhráč z reprezentácie Ľubo Tupta, ktorý mi dosť pomáhal, či už s futbalom alebo rečou. Dosť mi to pomohlo aj zapadnúť do kolektívu, čo bolo pre mňa dobré.
Čo vy a taliančina? Ako ste sa dorozumievali po príchode do nového pôsobiska?
Zo začiatku som rozprával len po anglicky. Postupne som sa učil taliančinu, chodil som na kurzy. Pomaly som sa zlepšoval a dnes už môžem povedať, že viem celkom dobre po taliansky.
Ste spokojný s klubovými podmienkami pre svoje ďalšie hráčske napredovanie?
Áno, určite, nesťažujem si na nič. Hellas Verona je veľký klub, ktorý má, podľa mňa, veľmi dobré podmienky. Akadémia, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o hráčov, trávniky, všetko je na vysokej úrovni. Viem si predstaviť, že by som tu ostal. Hráči tu môžu napredovať a dostať sa až k tomu, aby hrali veľký futbal.
Dá sa Primavera porovnať so slovenskou ligou U-19 alebo je to predsa len o niečom inom?
Keď som nastúpil na pár posledných zápasov minulú sezónu, tempo bolo dosť vysoké, človek si však naň zvykne. Pri porovnaní s našou ligu devätnástok to bol veľký rozdiel, či už v tempe, rýchlosti, fyzickej pripravenosti hráčov, ale aj v samotnom futbale. Rozdiel je aj v kvalite, pretože v Primavere môžu hrať aj traja starší hráči v každom tíme. Celkovo je tu futbal viac technickejší, ale, samozrejme, nájdeme tu aj silovejšie mužstvá.
Darilo sa vám aj strelecky a vďaka výkonom ste sa posunuli do A mužstva, kde ste sa dostali na lavičku náhradníkov v pohárovom dueli v Bologni. Bola to pre vás veľ ká motivácia pracovať na sebe ďalej?
Vždy poteší, keď príde možnosť hrať za A-tím. Predsa len je to o niečom inom, je to mužský futbal. Bolo to zadosťučinenie za moju prácu, začo som bol rád. Bola to veľ ká skúsenosť, ktorá vás vždy nakopne makať na sebe ďalej a výsledky sa dostavia v podobe hrania veľ kého futbalu za „áčko“.
Aký je život v Taliansku?
Je pekný (smiech). Prišiel som tam kvôli futbalu, ten je mojou hlavnou prioritou. Viac-menej si to užívam, robím, čo ma baví a som spokojný. Na druhej strane som však ďaleko od rodiny a kamarátov, ale vždy tam musí byť nejaká obeta. Postupne som si na to zvykol. Chcem na sebe ďalej pracovať a zlepšovať sa a raz to dotiahnuť do nejakého veľkého klubu.
Vnímajú v Taliansku ľudia futbal inak ako u nás?
Futbal je pre nich modla, pretože na futbal chodia celé rodiny. Ľudia sa o futbale rozprávajú, sú ho plné noviny, proste tým žijú. Je vidieť, že je to top šport pre nich. Veľakrát sa nám aj stalo, že nás ľudia v obchode poznali, vedeli, že hrávame Primaveru. A aj napriek tomu, že nehrávame naše domáce zápasy priamo vo Verone, tak sa chodí na nás pozerať celkom dosť divákov, začo sme radi. Kontrakt vám vypršal na konci minulého roka. Podpísali ste už jeho predĺženie alebo máte na stole aj iné ponuky? Momentálne sa to ešte rieši, uvidíme, ako to dopadne.
