Na potrebu odľahčiť autodopravu v meste, ale i podporu zdravého životného štýlu každoročne upozorňuje medzinárodná akcia Európsky týždeň mobility. „Nechaj auto doma,“ znelo motto kampane. A mnohí sa naozaj vybrali do práce trolejbusom alebo na bicykli.
Podľa štatistík však bicykel využíva pravidelne veľa Žilinčanov a cyklomobilita v meste sa uplynulé roky objektívne zvýšila. OZ MULICA porovnalo intenzitu cyklistov za mesiace máj až august, a to za roky 2014 a 2024. Vybrali si lokalitu na Ulici Vysokoškolákov, kde sa ako na jedinej monitorujú cyklisti od októbra 2012. Ich nárast za posledných 10 rokov je 172 %. Kým v roku 2014 ulicou prešlo 68 945 cyklistov, v tomto roku to bolo už 118 860. Ako uvádza Marián Gogola z OZ MULICA, vysvetlení je viacero. „Zásadný faktor je počasie, tento rok bol skutočne priaznivý, až horúci. Ďalej sú to stanice bikesharing, ktoré sú viaceré situované pozdĺž Ulice vysokoškolákov. Ak by sme si pozreli štatistiky sčítania vybraných mesiacov kontinuálne od roku 2014, vidíme, že v posledných rokoch počet cyklistov narastá. Je tam výpadok údajov v roku 2021 a 2022, ale vtedy sa sčítač vymieňal a taktiež minulý rok (2023) sa rekonštruovala okružná križovatka, kedy cyklisti nemohli používať túto cyklocestičku,“ vysvetľuje.
Zlé napojenie na Vodné dielo
Predstava bezpečného presunu na bicykli z jedného konca mesta na druhú je pekná. No na to, aby sa zo Žiliny stalo moderné „mesto bicyklov“, musí sa posilniť infraštruktúra cyklotrás. Hoci sa ich za uplynulé roky vybudovalo niekoľko, podľa riaditeľa združenia máme pred sebou ešte dlhú cestu. „Kľúčovým nedostatkom je neprepojená sieť cyklotrás v meste, čo je dlhodobý problém, ktorý sa mesto snaží riešiť. Sú tam aj objektívne príčiny, ktoré sa týkajú majetkovoprávnych problémov. Tie často predlžujú výstavbu na viacero rokov. To znamená, že chýba prepojenie z centra do okrajových častí ako Hájik, Bánová, Závodie, Strážov a podobne,“ menuje Marián Gogola.
Samospráva vybudovala alebo vyznačila niekoľko cyklotrás v meste. Riaditeľ OZ MULICA vyzdvihol napríklad cyklotrasu na Solinkách, ktorá umožnila prepojenie do mesta a ľudia ju hojne využívajú. „Takisto možno spomenúť cyklomost v Považskom Chlmci, cyklopruhy na Ulici sv. Cyrila a Metoda. Tiež cyklopruh na Štefánikovej ulici, ale tam je nedostatkom zase povrch, ktorý by si vyžadoval rekonštrukciu, aby cyklisti nejazdili po rozbitom,“ dodal.
Čo sa týka ďalších nedostatkov cyklistickej infraštruktúry v meste, sú to aj niektoré technické riešenia. „Niektoré by si vyžadovali iný prístup - napríklad cyklo pruhy na Bulvári, ktorý sa ide rekonštruovať. Ďalej je zle napojené Vodné dielo Žilina, kam smeruje viacero cyklistov a nemajú k dispozícii bezpečnú cyklotrasu, ktorá by ich tam priviedla. Vždy musia prechádzať aj cez určité úseky s autami. Podobne je to aj s úsekom popri Váhu - cez Považský Chlmec je nutné vybudovať bezpečné prepojenie až k hričovskej priehrade, kde kraj vybudoval časť Vážskej cyklomagistrály,“ pokračuje.
Bezpečnosť pre deti a mládež
Do ktorých častí mesta by bolo v rámci rozvíjajúcej sa cyklomobility vhodné cyklotrasy rozšíriť? „Z mestských sídlisk je to Hájik a potom sú to prímestské časti. Taktiež je dôležité, aby sa reorganizoval aj verejný priestor v centre mesta. Vidíme, že motorizácia stúpa a výsledkom sú upchaté ulice. Dôležité je, aby sa umožnilo deťom a študentom bezpečné dochádzanie do práce. V tomto nás čaká ešte veľa roboty,“ uzatvára Marián Gogola.
