V minulosti mali hlboký spoločenský a rituálny význam a trvali od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Boli spojené s bujarými oslavami, tancovačkami, hostinami a ľudovými zvykmi. K typickým tradíciám patrili obchôdzky masiek, pri ktorých mladí muži prezlečení za rôzne postavy, ako medveď, kôň či slameník, chodili po dedine, prinášali šťastie a vyberali dary v podobe jedla či peňazí. Neodmysliteľnou súčasťou boli aj zabíjačky a bohaté hostiny, keďže po fašiangoch nasledoval štyridsaťdňový pôst. Toto obdobie sa vnímalo aj ako symbolický prechod, keď sa starý rok definitívne končil a príroda sa pomaly pripravovala na jar.
Dnes fašiangy stratili pôvodný rituálny a agrárny význam, no stále sú obdobím spoločenskej zábavy. V mnohých mestách aj obciach sa organizujú plesy a bály, často s folklórnym programom. V niektorých regiónoch pretrvali aj fašiangové sprievody s tradičnými maskami, hoci častejšie sa stali turistickou atrakciou než živou súčasťou kultúry. Fašiangy sa dnes spájajú aj s komerčnou zábavou a karnevalmi, pričom pôvodné zvyky už pozná len menšia časť populácie. Výrazne sa oslabilo aj ich prepojenie s pôstom – kedysi jasná hranica medzi veselosťou a pôstnym obdobím sa v sekularizovanej spoločnosti do veľkej miery vytráca.
O tom, ako sa fašiangové tradície menia a čo z nich pretrvalo dodnes, sme sa porozprávali s riaditeľkou Krajského Kultúrneho strediska PhDr. Júliou Marcinovou, PhD.. Júlia Marcinová je renomovaná etnologička, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu tradičnej kultúry na Slovensku.
Ako sa fašiangy zmenili v porovnaní s tým, ako sa slávili napríklad pred 100 rokmi?
Zmien nastalo naozaj mnoho. Vyvrcholením fašiangov v minulosti bolo pevne stanovené trojdnie od nedele do utorka, pričom dnes je dodržanie týchto dní v rámci Slovenska skôr výnimkou. Paradoxne u nás v Rajeckej doline sa fašiangy slávia odľahčene ako „štátny sviatok“, kedy je utorok naozaj dodržiavaný v ukončení fašiangov. Zmeny však vidíme vo všetkom: už sa nevykonávajú obchôdzky po dedinách, pri ktorých sa z domu do domu vinšovalo a koledovalo, zbieranie naturálií a ich konzumácia sa obmedzila len na jeden deň. Zabudlo sa na magické úkony, symboliku masiek, či význam obchôdzok. Keď sa aj fašiangové obchôdzky konajú, už to nie je záležitosť celej dediny, mnohí ľudia neprikladajú tomuto sviatku žiadny význam, nemajú potrebu sa zapojiť, ani len vyjsť pred dom a pohostiť obchôdzkárov. Aj samotné masky sa v mnohých obciach zmenili, sú často modernejšie, apelujúce na situáciu v spoločnosti, prípadne sú to masky zo súčasných rozprávok. Na druhej strane sú obce, ktoré sa v rámci možností naozaj snažia dodržať všetko to, čo im bolo generačnou transmisiou odovzdané a čo pokladajú za svoju povinnosť odovzdať ďalej.
Vnímate teda v posledných rokoch oživenie fašiangových tradícií, alebo ich skôr nahrádzajú moderné formy zábavy (plesy, karnevaly)?
To sa nedá zovšeobecniť. Sú obce, kde sa z iniciatívy niekoľkých ľudí aj v súčasnosti snažia o obnovenie fašiangových pochôdzok a v týchto prípadoch ide naozaj o to, aby sa opäť dostal do povedomia aspoň jeden deň venovaný tomuto doslova sviatočnému dňu a záver sa vždy prenáša do priestorov kultúrnych domov, kde je zábava s muzikou pre verejnosť. Ale áno, tradičné hudobné zoskupenia sú nahradené často modernými kapelami, či DJ-mi. A sú obce, kde sa snažia dodržať všetky zachované prejavy fašiangového obdobia vrátane zábavy pre celú dedinu s ľudovou hudbou, piesňovým materiálom a tancom, ktorý je pre tú ktorú lokalitu typický. Plesy, ktoré by vyslovene nahradzovali tradičnú fašiangovú zábavu sú dnes typické už aj pre mestské, aj pre dedinské prostredie, ale zároveň poväčšine nie sú prezentované ako fašiangové, len sú v tom období. Karnevaly pre deti však majú pevné miesto a vďaka ním sa môžu dozvedať viac o fašiangoch a ich význame, pokiaľ na tom pedagógom, či realizátorom záleží.
Ktorá z fašiangových masiek je podľa vás najzaujímavejšia z etnologického hľadiska a prečo?
Mne asi najviac rezonuje maska turoňa. Tur síce u nás ako zviera vyhynul v 17. storočí, ale aj napriek tomu sa jeho zobrazenie vo fašiangovom období zachovalo až do súčasnosti. Vzhľadom na jeho veľkosť sa aj táto maska stala symbolom sily a aj plodnosti, hojnosti. Do ktorého dvora vkročil, tam mal zabezpečiť hojnosť a dokonca sa v rámci obchôdzky rituálne zabíjal, aby sa jeho krv dostala do zeme a stala sa plodnou, čo bolo naznačené interakciou ďalších obchôdzkárov. V Čičmanoch sa spája táto maska napríklad s povesťou, že Čičmanci vyhnali Turkov vďaka tomu, že vyrobili turoňov a tým ich odplašili a snáď aj preto sa tá maska používa dodnes.
Sú známe prípady, keď boli fašiangové oslavy spojené s nejakými poverami alebo magickými úkonmi?
Tu môžem nadviazať rovno na spomínaného turoňa. Celé fašiangové obdobie bolo plné povier, symbolov a magických úkonov. Všetko malo svoj význam, často sa pri ozrejmovaní jednotlivých
úkonov dostávame do pohanských čias. Je potrebné mať na pamäti, že naši predkovia spájali toto obdobie s prosperitou a akýmsi oživením prírody po dlhej zime. Čiže vnímame aj silný agrárny význam, maskami a rituálmi sa poukazovalo na „vzkriesenie“ zeme, aby znova začala plodiť a zároveň aj hrané usmrcovanie zvierat a ich okamžité vzkriesenie malo práve v tomto kontexte silný význam. A pokladám za dôležité spomenúť, že fašiangové obchôdzky a zábavy boli jediným období v roku, kedy mohlo byť všetko naopak, kedy sa porušovali pravidlá a boli považované za pochabé a veselé dni.
