Spoločnosť Lu – Vas, s.r.o. stavbu prevzala 1. augusta 2023, práce sa oficiálne začali 1. októbra. Presne po roku, 1. októbra 2024, sa uskutočnil posledný kontrolný deň pred odovzdaním budovy do užívania. Rekonštrukciu konzervatória plne hradí Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý je jej zriaďovateľom a na jej realizáciu si vzal úver. K obnove zriaďovateľ pristúpil pre nevyhovujúce hygienické podmienky. „Zmluva bola podpísaná na necelých 2,8 milióna eur a prebehla kompletná rekonštrukcia budov, výmena rozvodov, výplne, steny, stierky, kúrenie, osvetlenie. Z môjho pohľadu to vyzerá naozaj dobre. 14 mesiacov uplynulo, a tak ako firma hovorila, odovzdanie sa nezadržateľne blíži. Veľmi sa tešíme, že bude k dispozícii takmer nová budova konzervatória, ktorá bude slúžiť našim mladým umelcom. Verím, že do konca roka budú v týchto priestoroch,“ uviedla počas kontrolného dňa predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Ostali pôvodné mramorové podlahy
V rámci opráv sa prerobili staré priestory, dobudovali nové a vybudovala sa nová kotolňa. Anton Čavrk, riaditeľ odboru investícií ŽSK: „Prebehla obnova priestorov jestvujúcich objektov, to znamená, že sa dispozične prestavalo prízemie, 1. nadzemné podlažie a 2. nadzemné podlažie, kde došlo aj k prístavbe zhruba jednej tretiny plochy podlažia. Čo sa týka úplne novej časti, tou je nadstavba 3. nadzemného podlažia. Ďalej sa vymenili všetky okenné, dverné a ďalšie otvorové konštrukcie, došlo k zatepleniu objektu, k novej fasáde, boli zateplené strešné plášte na všetkých objektoch a vymenená strešná krytina. Čo sa týka vonkajších úprav, v dezolátnom stave boli pôvodné terasy, ktoré boli zrekonštruované a sú nanovo zrealizované.“ Aktuálne zhotoviteľovi ešte ostávajú zrealizovať niektoré prvky v exteriéri, napríklad zatrávnenie a spevnenie niektorých okolitých plôch, ktoré môžu v budúcnosti slúžiť na rôzne akcie.
V interiéri konzervatória stále však nájdeme aj pôvodné prvky. „Myšlienka architekta bola taká, že niektoré pôvodné prvky interiéru ostanú zachované. Sú to drevené obklady stien na 1. a 2. nadzemnom podlaží, či obklady nosných stĺpov z nerezu na prízemí. Takisto ostali aj pôvodné mramorové dlažby na 1. nadzemnom podlaží a v časti 2. nadzemného podlažia. Nové dlažby boli prispôsobené materiálovo, rozmerovo i farebnosťou tým pôvodným,“ opisuje šéf investícií ŽSK.
Riaditeľ konzervatória si aj zahral
Konzervatórium Žilina má v súčasnosti 208 študentov. Riaditeľ Milan Oravec strávil na stavenisku veľa času v rámci kontrolných dní, aj počas prázdnin. „Teší ma, že stavba napreduje vo veľmi slušnej kvalite, a že to už nebude dlho trvať a kolaudácia prebehne úspešne v čo najkratšom čase,“ vyjadril sa. Z problémových častí vníma prízemnú budovu, tzv. bývalé výpočtové stredisko, ktoré dnes už neexistuje. „To bolo už priam nedôstojné pre výučbu a neoplatilo sa doň investovať ani cent. Preto som navrhol, aby sa táto budova, kde strecha dlhodobo zatekala, nadstavila. Vznikli tak nové priestory pre našich študentov - s tým, že nemusíme mať tri budovy, ale len dve, ktoré nám budú bohato postačovať,“ dodal. Kedy mieni vedenie školy zaplniť budovu študentami? „Hneď ako skolaudujeme. Možno predtým nasťahujeme niektoré potrebné veci, aby sa vyučovací proces na dlho nezastavil,“ uzatvoril Milan Oravec, ktorý je sám hudobník a vo vynovených priestoroch si počas záverečného kontrolného dňa vyskúšal i akustiku. Zahral si na fagote, vzácnom hudobnom nástroji, ktorého trhová cena sa pohybuje v desiatkach tisícoch eur.
DLHÉ ROKY FUNGOVANIA
Konzervatórium vo svojej úplne pôvodnej forme hudobnej školy bolo založené v roku 1951. Od roku 1957 fungovalo ako päťročná Vyššia hudobná škola. K reforme došlo v roku 1961, kedy sa v Žiline transformovala Vyššia hudobná škola na Konzervatórium, teda na strednú odbornú školu s maturitou vo štvrtom ročníku a s pomaturitným dvojročným cyklom. Teda na takú školu, ktorá začala odborne vzdelávať a pripravovať budúcich učiteľov ZUŠ alebo profesionálnych koncertných umelcov, skladateľov a odborníkov v oblasti kultúry. Sídlom školy sa stala baroková budova františkánskeho kláštora.
Absolventi Konzervatória Žilina sa vždy radili medzi špičkových slovenských umelcov a pedagógov, mnohí našli skvelé uplatnenie aj v zahraničí. Z najznámejších možno menovať: Tadeáš Salva, Igor Dibák, Pavol Krška - skladatelia, Gabriela Beňačková, Ľubica Rybárska, Pavol Bršlík, Sisa Sklovská, Andrea Danková – spev, Bohumil Urban, Jindřich Pazdera, Miloš Valent, Stano Palúch, Dalibor Karvay – husle, Pavol Tužinský, Štefan Sedlický, Karol Kevický – dirigenti, Ján Labant – gitara, Ivan Gajan, Daniel Buranovský, Matej Árendárik – klavír, Boris Lenko – akoredeón, Igor Fábera – hoboj, Albert Hrubovčák – pozauna, Miloslav Suchomel a Radovan Tariška – saxofón. Najväčší počet absolventov pôsobí na základných umeleckých školách, čím škola napĺňa svoje najdôležitejšie poslanie – vychovávať učiteľov hudby pre základné hudobné školstvo.
