V súčasnom programovom období sa Žilina pripravuje najmä na čerpanie financií v rámci Integrovaných územných investícií vyčlenených pre UMR Žilina - financovanie v rámci operačného programu Slovensko. Mesto má záujem čerpať financie aj v rámci dopytových výziev programu OP Slovensko, z programu Interreg cezhraničná spolupráca a ďalších programov a fondov. „Mesto sa snaží získavať externé zdroje hlavne preto, že vnímame, že pre rozvoj mesta sú naozaj potrebné. Pripravujeme sa na nové programové obdobie, ktoré zastrešuje hlavne operačný program Slovensko,“ potvrdzuje Ivana Stillerová, vedúca oddelenia projektov EÚ Mestského úradu v Žiline.
Mesto vytvorilo spolu s územím mestského rozvoja spoluprácu, pre ktoré majú z Operačného programu Slovensko vyčlenené financie a tie treba minúť do roku 2029. „Máme ich vyčerpať na rôzne opatrenia. My sme si vytvorili plán, ktorý voláme Integrovaná územná stratégia. Na základe tohto plánu a toho, ako máme nadefinované projekty, ktoré by sme chceli realizovať, ich postupne pripravujeme a dávame do reality. Pre mesto Žilina je to okolo 30 projektov, ktoré sa budeme snažiť prefinancovať a hľadáme aj doplnkové zdroje z dopytových výziev,“ dodáva.
Rozširovanie cyklotrás
Z Plánu obnovy má mesto momentálne schválené dve žiadosti na podporu rozvoja cyklotrás. „Sú to síce menšie časti, ale aj táto žiadosť je pre nás dôležitá, pretože nám prepája cyklotrasy, ktoré sme vybudovali predtým,“ vysvetľuje Ivana Stillerová.
Konkrétne ide o úseky V6 a V7 v sume 526-tisíc eur. Prvý z dvoch úsekov cyklotrás povedie po Dobšinského ulici, konkrétne od lávky pre peších ponad Obchodnú ulicu po Nanterskú ulicu. Tu sa spojí s dvoma existujúcimi cyklotrasami. Samostatná cyklotrasa v šírke 2,5 metra bude vedená obojsmerne. Jej vybudovanie prakticky prepojí sídlisko s prístupom do centra mesta, no Žilinčania sa ňou dostanú aj do nemocnice, na plaváreň aj na Vodné dielo. Odhadovaná cena realizácie projektu je vyčíslená približne na 60-tisíc eur.
Cieľom druhého projektu je zlepšenie dostupnosti k Žilinskej univerzite a je rozdelený do dvoch častí. Prvou je značený cyklokoridor po ulici Vysokoškolákov od OC Dubeň po ulicu Na Veľký Diel. Na časti tejto ulice už značená cyklotrasa je, no realizáciou projektu sa vyznačí zvyšok komunikácie, čím sa zvýši bezpečnosť cyklistov. Druhá časť je plánovaná na ulici Na Veľký Diel a jej realizácia bude finančne i stavebne náročnejšia. Dôvodom je najmä strmý terén, ktorý si bude vyžadovať stavbu oporného múra. Cyklotrasa pôjde za zastávku pred Žilinskou univerzitou, kde odčlení cyklistov do samostatného pruhu, dokončí existujúcu cyklotrasu V6 a prepojí Vlčince so Solinkami. Vybudovaním tejto stavby sa značne zvýši bezpečnosť cyklistov a zredukuje sa na minimum možnosť kolíznych situácií s chodcami. Predpokladané náklady predstavujú 465-tisíc eur.
Radnica rozšíri sieť cyklotrás v Žiline o viac ako 1,5 kilometra, čo prispeje k lepšiemu prepojeniu sídliska s centrom mesta či ďalšími časťami Žiliny.
Mesto vyčlení aj svoje zdroje
Ako uvádza vedúca odboru projektov EÚ, pri programovaní sa snažia dívať na potreby mesta komplexne a postupne dávať projekty do obehu tak, aby to v danom roku zvládli kapacitne i finančne. „To spolufinancovanie je niekedy 8 %, ale veľa výziev je nastavených tak, že neoprávnené výdavky môžu tvoriť ďalšiu časť rozpočtu, ktoré musí mesto zvládnuť. Máme nastavené financovanie pre rok 2025 aj 2026, aj konkrétne projekty, ktoré chceme realizovať. V súčasnosti máme podané aj projekty, o ktoré bol veľmi veľký záujem v rámci územia – je to komplexná modernizácia športovísk na školách ZŠ Vendelína Javorku a ZŠ Jarná. Momentálne prechádzame hodnotením, čiže je to podané úspešne,“ dopĺňa.
Schválená je tiež revitalizácia troch nových vnútroblokov, o ktorej sme informovali v minulom čísle. Ide o vnútrobloky na Ul. Lichardova v hodnote viac ako milión eur, na Ul. Čajakova (126-tisíc eur) a Ul. Jarná, kde bola realizáciu projektu vyčíslená na viac ako 994-tisíc eur. „Tak ako aj pri predchádzajúcich vnútroblokoch, pokračujeme v realizácii vodozádržných opatrení, s tým rozdielom, že sa snažíme viac komunikovať konkrétne územie s obyvateľmi. Zároveň máme informácie zo Stratégie a akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území mesta Žilina, ktorú mesto vytvorilo pred cca 1,5 rokom, a vychádzame tak aj z odborných dát, aby sme dané územie pripravili na klimatické zmeny. Každú jednu žiadosť sa snažíme komunikovať s odborníkmi, aby sa na tom území realizovali prvky, ktoré majú zamedziť zvyšovaniu teploty, prašnosti, a podobne,“ dodáva Stillerová.
Popri rekonštrukcii vnútroblokov mesto plánuje vyčleniť extra peniaze za zveľadenie širšieho okolia. Primátor Peter Fiabáne: „Ide o rekonštrukcie pomerne veľkých vnútroblokov v častiach mesta, ktoré vnímame, že sú trochu zanedbané, preto chceme ešte vyčleniť dodatočné zdroje v rozpočte a revitalizovať okolité časti sídlisk, ktorých sa tá rekonštrukcia týkať nebude. Aby tú revitalizáciu ľudia na celom sídlisku naozaj pocítili.“
Financie na kultúrne pamiatky i cesty
Jeden z projektov, ktorý je už dlhšie avizovaný a momentálne už aj podaný, je rekonštrukcia žilinskej radnice. „Pripravujeme už verejné obstarávanie. Bude to komplexná rekonštrukcia, kde budovu budeme využívať na činnosti, ktoré sa tu realizovali aj predtým, ale mala by mať aj rozšírenú činnosť – tá sa momentálne formuje. S tým do budúcna súvisí aj obnova Burianovej veže, a tiež plánujeme ďalšie. Sme radi, že sme získali financie aj na národné kultúrne pamiatky, pretože ten dopyt na Slovensku je obrovský,“ pokračuje vedúca odboru projektov EÚ.
Okrem spomínaných projektov mesto plánuje aj rekonštrukciu miestnej komunikácie Veľký diel, kde vznikol problém s nedostatočnou kanalizáciou a odtokom vody. Ďalej sú to smart opatrenia v rámci rozbehnutých projektov moderných technológií mesta Žilina (kybernetická bezpečnosť, personalizácia služieb mestského úradu, realizácia zelených striech,...).
Minulý rok bol úspešný v mnohých výzvach
Mesto Žilina bolo aj v roku 2023 zapojených do viacerých výziev a fondov. Významné bolo financovanie z operačného programu IROP - Integrovaného regionálneho operačného programu, z ktorého realizovalo viacero projektov zameraných na budovanie nových mestských cyklotrás a cykloprísteškov, rozvoj modro-zelenej infraštruktúry a vodozádržných opatrení a revitalizácia vnútroblokov, na rozvoj mestskej verejnej dopravy, rozšírenie kapacít materských škôl či modernizáciu odborných učební na základných školách.
V rámci operačného programu OP II - Integrovaná infraštruktúra mesto Žilina realizovalo projekty zamerané najmä na rozvoj smart technológií, na zlepšenie elektronických služieb mesta, ale aj projekty, ktorých cieľom bol rozvoj verejnej osobnej dopravy.
Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť projekty zamerané na projektovú prípravu DEPA a rekonštrukciu trakčného vedenia. Projekt DEPA - výstavby a modernizácie údržbovej základne trolejbusov v Žiline je v štádiu výstavby.
Ďalším významnými zdrojom boli: operačný program OP KŽP - Kvalita životného prostredia, z ktorého mesto realizovalo zníženie energetickej náročnosti budov materských škôl, či Nórsky finančný mechanizmus, z ktorého mesto financovalo opatrenia zamerané na adaptáciu na zmeny klímy a projekt, ktorého cieľom bola integrácia a rozvoj marginalizovanej rómskej komunity.
