Podľa županky sa štát zbavil zodpovednosti, previedol nemocnice na samosprávne kraje a dodnes nepovedal, ako majú fungovať. „Zdravotníctvo roky funguje nesystémovo a neudržateľne. Nemocnice by mali investície pokryť z platieb za výkony, ale to je pri súčasnom nastavení absolútne nemožné. Lukratívne ziskové časti boli zo systému vyňaté - lekárne, laboratóriá, diagnostika, čo spôsobilo narušenie celého systému. Na jednej strane je zdravotníctvo na Slovensku jedným z najziskovejších odvetví, na druhej strane nemocnice musia šetriť každé euro,“ hovorí.
Žilinský kraj nedostal ani euro
Zároveň, ako upozornil Najvyšší kontrolný úrad, v zdravotníctve fungujú lobistické skupiny, ktoré povýšili biznis nad verejný záujem. Podľa VÚC si vytvorili v slovenskom zdravotníctve uzatvorený systém a zdroje si rozdeľujú v rámci tohto svojho systému, z ktorého sme vylúčení. Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, tvrdí, že sa to prejavuje napríklad aj tým, že nedostávajú takmer žiadne zdroje z plánu obnovy. „Aj keď sme z ministerstva dostali rozhodnutie, že projekt Kysuckej nemocnice splnil podmienky na čerpanie peňazí z plánu obnovy a budú inštruovať o ďalšom postupe, dodnes sme žiadne informácie z ministerstva nedostali. Rovnako nám zamietajú žiadosti o prístrojové vybavenie. Pocit netransparentnosti umocňuje aj fakt, že keď sme požiadali o sprístupnenie hodnotiacich hárkov, tieto nám sprístupnené neboli.“
Predsedníčka ŽSK potvrdzuje, že Žilinský kraj ako jediný nedostal z tzv. plánu obnovy ani euro. Uchádzali sa v dvoch výzvach: v Čadci mali na rekonštrukciu pripravený projekt za 17 miliónov eur, ktorý museli na požiadanie ministerstva zredukovať na 7 miliónov, no v podstate ani tie nezískali. V druhej výzve predpokladali, že by mohol vyjsť projekt na obnovu nemocnice v Dolnom Kubíne v objeme 5 miliónov eur. Ani ten, aj keď splnil všetky podmienky, nebol úspešný.
„Neviem si to vysvetliť, ale považujem to za maximálne nespravodlivé. Máme čakať na ďalšie inštrukcie, no žiadne neprichádzajú, ale keď sme sa informovali na ministerstve, povedali nám, že peniaze už nie sú. Napriek tomu vidíme, že sa dostali aj do nemocnice v Kočiciach, aj v Prešove, aj v Poprade. Je nám ľúto, že Žilinský kraj ako jediný nemá na rekonštrukcie nič.“
Posledný „mohykán“
Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že štát v minulosti preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje a dodnes nevytvoril vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať. Chýbali usmernenia, ako postupovať pri hľadaní optimálneho prevádzkovania nemocníc a štát nenastavil ani systém financovania týchto zdravotníckych zariadení. Ako uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová, výpočet podielových daní nezohľadňuje, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté. V porovnaní s ostatnými VÚC sú tak Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) a ŽSK v nevýhode, keďže sa musia zo svojich podielových daní postarať o svoje príspevkové organizácie, zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie a vyplácať mzdy.
V praxi – Žilinský kraj dostáva rovnaké podielové dane ako kraje, ktoré sa nemocníc zbavili, no musia z nich dotovať aj zdravotníctvo. Tým pádom nemá napríklad na obnovu ciest, školy a iné oblasti. Navyše, ak sa aj TSK v blízkej budúcnosti rozhodne nemocnice predať alebo prenajať, ako sa to aktuálne avizuje, Žilinský kraj bude ozaj posledným „mohykánom“, ktorý na Slovensku prevádzkuje štátne nemocnice. „Neradi by sme išli touto cestou. Sme v inej situácii, lebo naše nemocnice vykazujú pozitívny hospodársky výsledok. Nemocniciam v správe TSK sa to nepodarilo. Zatiaľ sa hovorí, že ich ponúknu mestám, ale kto by si takýto balvan chcel uviazať na krk v dnešnej situácii?“ dodáva Erika Jurinová.
Férový prístup a jasné pravidlá
Kontrolóri upozorňujú na opätovnú potrebu komplexne riešiť prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa samosprávne kraje podieľajú. „Aby sme mohli naďalej rozvíjať systém verejného zdravotníctva v kraji, systém postavený na potrebách občanov a nie na tvorbe zisku, potrebujeme férový prístup a jasné pravidlá zo strany štátu. Inak, v konkurencii s biznis záujmami lobistických skupín ťaháme za kratší koniec a nebudeme mať zdroje na zabezpečenie dostatočnej siete zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov a kvalitná zdravotná starostlivosť v regiónoch nášho kraja bude stále viac nedostupná,“ uzatvára predsedníčka ŽSK.
