Žilinský rodák sa v „bielom športe“ nezmazateľne zapísal do štatistík najmä piatimi titulmi majstra Československa vo štvorhre, ktoré vybojoval s Čechom Jiřím Javorským, a po aktívnej hráčskej kariére sa dal na cestu trénera, kde takisto zanechal významnú stopu. Spomenúť možno jeho rukopis na českom tenistovi Jánovi Kodešovi, trojnásobnom grandslamovom víťazovi, či Viere Sukovej, ktorá v roku 1962 bojovala vo finále dvojhry Wimbledonu.
Jána Krajčíka možno považovať za akéhosi „pioniera“ slovenského tenisu, ktorý sa zo žilinských kurtov zo zberača loptičiek prepracoval až do daviscupového tímu ČSR. Vo výbornom svetle sa ukazoval už od juniorských čias, keď ako 17-ročný v roku 1941 hral finále majstrovstiev Slovenska. Neskôr si zahral finále ešte trikrát a raz sa tešil z celkového titulu. Po vojne bol pätnásť rokov slovenskou tenisovou jednotkou.
Jeho typickým špecifikom bola hra od základnej čiary, ľahký pohyb a veľký cit v ruke, ale aj nezmazateľná črta – dlhé biele nohavice. „Dalo by sa povedať, že to bolo akousi jeho značkou. Bolo to veľmi elegantné, avšak dosť nepraktické,“ vyjadril sa Krajčíkov syn Tomáš, ktorý prezradil, že jeho otec nerád ukazoval na kurte holé nohy. „Pri trénerstve to už takú úlohu nehralo,“ pokračoval. Ján Krajčík sa vyznačoval zmyslom pre fair-play, bol slušným človekom a milujúcim manželom, otcom a starým otcom. „Celý život bol skromný, pracovitý, citlivý a vzorný. Pre mňa bol veľkým vzorom,“ dodal syn Tomáš.
Tenisový džentlmen Ján Krajčík, ktorý od r. 1965 žil tri desaťročia v Rakúsku, dostal od lanskej jesene tri infarkty. V pondelok, keď sa dozvedel o príchode najbližších do nemocnice, vstal, oholil sa, učesal si vlasy a bol pripravený sa navždy rozlúčiť. Tri dni po návšteve, vo štvrtok 13. marca, žiaľ, dohral svoj posledný zápas.
Pohreb Jána Krajčíka bude 21. marca na starom cintoríne v Žiline o 11.00 h. Česť jeho pamiatke!
Ján Jasenka
Snímka archív
