Žilinská tepláreň, ako každá na Slovensku, patrí medzi veľkých znečisťovateľov ovzdušia. Prevádzkovateľ využívajúci na výrobu energie uhlie musí v najbližšom období zrealizovať denitrifikáciu spalín tak, aby spĺňala prísne emisné limity platné od roku 2016.
ŽILINA. Ekologizáciu svojich zariadení začala Žilinská teplárenská (ŽT) už v roku 2009 vybudovaním odsírovacieho zariadenia a minulý týždeň slávnostne otvorila projekt pod názvom Zmena výrobného procesu – denitrifikácia kotlov K1, K2 a K5. Kladivkom o kameň poklepkali zástupcovia ŽT, predseda výkonného výboru Fondu národného majetku Branislav Bačík a podpredseda ŽSK Jozef Štrba.
Denitrifikácia predstavuje zníženie oxidov dusíka vypúšťaných do ovzdušia. V teplárni pristúpia k výmene horákov za kvalitnejšie a vysokoúčinnejšie, a ďalšie opatrenie zabezpečí nástrek močoviny do spaľovacieho procesu, kde naviaže oxidy dusíka. Tento proces predstavuje pokles emisií z terajších 455 mg/m3 na 190 mg/m3, pričom normy od 1. 1. 2016 nariaďujú 200 mg/m3. K výmene dôjde aj pri plynových horákoch, kde sa zníženie oxidov bude pohybovať na úrovni 90 mg/m3 oproti norme 100 mg/m3 platnej od roku 2016.
Do konca roka 2015 musia na nový systém spaľovania prejsť všetky podobné zariadenia v Európe. Emisie oxidov dusíka treba znižovať z dôvodu, že majú fatálne vplyvy na zdravie ľudí a na biodiverzitu v prírode. Rozkladom oxidu dusného na slnku vzniká smog a ten spôsobuje dráždenie očí, nosa, kašeľ, bronchitídu či zvyšuje riziko astmy.
Tepláreň zabezpečuje teplo 20-tisíc bytom, obchodným domom a firmám.
Cena za teplo môže stúpnuť
Celkové náklady na projekt sú 34 050 000 eur bez DPH. Projekt je z polovice spolufinancovaný prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja. ŽT zabezpečuje dodávku tepla zhruba 20 tisícom bytom, obchodným domom, hotelom a ložným priemyselným firmám. Premietne sa vysoká investícia v konečnej cene za energie? „Tieto investície, ktoré je nutné robiť z pohľadu platných európskych smerníc, môžu mať dopad na zvýšenie ceny tepla, ale budeme robiť všetko preto, aby nemalo skokovitý charakter a bolo prijateľné pre obyvateľov,“ uviedol generálny riaditeľ ŽT Igor Stalmašek.
Vplyv na navýšenie ceny v roku 2016 môže mať i to, že tento rok je mimoriadne teplý a spôsob výpočtu ceny tepla sa riadi vyhláškami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „My sme povinní prijať objednávky na rok 2016 zo strany našich odberateľov podľa vzorca, ktorý znamená, že pôjdeme podľa roku 2014. Je tu hrozba, že z tohto dôvodu budú musieť všetky teplárenské spoločnosti navyšovať cenu tepla. Ale o tom chceme ešte komunikovať s regulátorom,“ dodal riaditeľ spoločnosti.
Odpad ako nový zdroj paliva
ŽT je prevádzkovaná z 99 % na hnedé uhlie a z necelého 1 % na zemný plyn, je teda nezávislá od zemného plynu. V súčasnosti spaľuje 700‑tisíc kubíkov uhlia. Legislatíva EÚ spoločnosti tlačí k tomu, aby využívali obnoviteľné zdroje energie. Pre ŽT je táto myšlienka reálna, bola by však na to potrebná ďalšia špeciálna technológia. „Od začiatku prevádzky sa zamýšľame nad novým zdrojom, ktorý by vedel využiť palivo z obnoviteľných zdrojov, za ktoré by sme neplatili, ale bolo by, naopak, spoplatnené. Žilina má špecifickú situáciu, ktorá spočíva v tom, že má kapacitne plné skládky. Predpokladáme, že v ďalšom období nastane požiadavka zo strany mesta, prípadne VÚC, že by bolo účelné využiť komunálny odpad energeticky. Uvidíme, ako sa k tomu postaví mesto,“ uzatvára Igor Stalmašek.
Veronika Cvinčeková
Snímka Pavol Ďurčo
