V Terchovej pôsobí viacero folklórnych zoskupení, ktoré prezentujú nielen obec či okres, ale aj Slovensko. Naposledy dostali príležitosť predviesť svoje umenie za hranicami Folklórne súbory Terchovček (od 2000) a Terchovec (od 2009 ako tínedžerská zložka Terchovčeka).
Tieto dva súbory začínali ako hudobné folklórne telesá prezentujúce najmä hru na heligónky. Neskôr sa začali venovať aj tancu a sláčikovej ľudovej hudbe. Momentálne majú pod svojimi krídlami 54 detských heligonkárov a 5 sláčikových hudieb, ktoré sú sústredené do zložky Bobáňovci – Terchovský orchester ľudových nástrojov. „Tento kolektív vznikol pred troma rokmi ako naplnenie vízie toho, že spojíme všetko, čo máme a čo nemá nikto. Momentálne je dosť veľký deficit detských ľudových hudieb na Slovensku, takže máme aj školu, ktorá sa venuje výučbe hry na hudobné ľudové nástroje, tancu i spevu. Spojili sme tieto zložky do celku, ktorý reprezentuje Terchovú už vyše troch rokov najmä tým, že je to rarita,“ povedal Miloš Bobáň, vedúci šiestich folklórnych súborov, ktoré pôsobia v Terchovej a okolí.
Terchovská muzika je zapísaná v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, otvárajú sa aj rôzne príležitosti na prezentáciu terchovskej kultúry v zahraničí. Na festivaly či súťažné prehliadky konané pod záštitou UNESCO sú pozývaní najmä nositelia tradícií zapísaných v zozname. Jedného z takýchto podujatí sa zúčastnili koncom júna aj Bobáňovci. Šlo o 13. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Lužica, ktorý sa uskutočnil v troch nemeckých mestách. Pozvanie prišlo zo saského mesta Bautzen (Budyšín).
„Festival bol síce dospelácky, ale tým, že sme dostali ponuku ako Terchovská muzika, tak sme šli s naším orchestrom reprezentovať UNESCO a terchovskú muziku. Boli sme teda jediný amatérsky detský a tínedžerský folklórny súbor. Na festivale sa zišli profesionáli z celého sveta, napríklad z Nepálu, Indonézie, Peru, Gruzínska, Rakúska, Poľska i Ukrajiny – celkovo zástupcovia dvanástich krajín. My sme s naším orchestrom boli ocenení ako prekvapenie festivalu a laureáti festivalu za autentické spracovanie a prejav. Ako laureáti sme potom mali polhodinové vystúpenie. V Bautzen žijú Lužickí Srbi a veľmi príjemné bolo to, že sme si rozumeli, nebola medzi nami žiadna jazyková bariéra,“ spomína Miloš Bobáň. Deti z terchovských súborov sú podľa neho veľmi špecifické tým, že okrem tanca a spevu hrajú všetci na sláčikových hudobných nástrojoch i heligónkach.
Prezentácia v podaní Bobáňovcov teda bola pre publikum veľkou raritou aj tým, že ako jediní hrali bez nôt. „Počas štyroch dní sme sa zúčastnili dvanástich vystúpení a najväčšou atrakciou boli naši najmenší muzikanti, ktorí aj tancovali, boli to miláčikovia publika. Myslím, že v konečnom hodnotení práve toto zohralo veľkú úlohu, keďže 7- až 9-ročné deti zvládli choreografiu, hru na hudobný nástroj a aj spev,“ doplnil Miloš Bobáň.
