Kto bol pri vzniku skupiny v roku 2020 a aká je súčasná zostava?
Martin: Teraz je nás oficiálne päť. Pri založení sme boli dvaja, ja a Mio. Je za tým celý príbeh. Mio je členom aj ďalšej kapely Knut Knotgursen. Ich bubeník sa kedysi rozhodol, že bude hrať na klávesy a na bicie zavolali mňa. Sám seba som prekvapil svojím súhlasom, pretože som dlhšie nehrával. Po niekoľkých týždňoch sa však pôvodný bubeník vrátil k bicím, tak som bol kvázi navyše. Potom mi ale Mio zavolal a navrhol, aby som šetril energiou u nich a založil s ním ďalšiu kapelu.
Mio: Ja som to cítil tak, že sa nahneval a že ho niečo ťaží (smiech).
Martin: Na začiatku sme mali basgitaristu Braňa Dobiša zo skupiny Mad Frequency, ale ten už s nami z časových dôvodov nehrá. Na basu odvtedy s nami hrá skvelý Majo Knoško a je to taký náš aranžérsky guru. Ďalej je to gitarista Ďuri Jirkú a na klávesy k nám „prikvitol“ Peťo Bohunický. Do takejto zostavy sme sa formovali približne dva roky.
Ako vaše rodiny berú to, že trávite čas v skúšobni, koncertujete, v lete hráte na festivaloch? Asi je to časovo celkom náročné. Podporujú vás? Koľko času zaberie venovať sa kapele?
Mio: V tejto súvislosti by som sa najviac poďakoval mojej manželke, ktorá je úplne super a maximálne tolerantná. Hudbu mám ako psychoterapiu, nechcem dosahovať nejaké méty (neviem ako iní členovia kapely), je to pre mňa relax, oddych a potešenie stretnúť sa s kamarátmi a niečo vytvoriť. Je to pre mňa najkrajší koníček.
Martin: Ťažko sa to určuje, koľko času to zaberie, pretože to nie je iba čas strávený v skúšobni alebo na koncerte, ale aj organizovanie, tvorba piesní, nahrávanie videoklipov...
Povedzte niečo o vzniku názvu The Perfect Igloo.
Martin: Mali sme niekoľko favoritov na názov. Práve Majo Knoško vybral finálny. Aj keď sa u nás na Slovensku iglu štandardne nevyskytuje, je to ekologická stavba – prídeš, postavíš, odídeš a žiadna stopa neostane. Zaujímavé je, že aj keď je iglu studené, dokáže pre človeka vytvoriť istým spôsobom teplé miesto a poskytnúť ochranu.
Mio: To je perfektné.
Martin: Presne tak – aké iné slovo sa k tomu hodí? Proste perfektné! Takže preto The Perfect Igloo.
Spomínate si na svoj prvý koncert?
Martin: Podľa mňa to bola Líheň v Ostrave a bolo to v čase, keď sme si hrali iba tak sami pre seba.
Mio: Asi áno. Na severnej Morave sú kluby asi trochu aktívnejšie. Každú jeseň sa koná súťaž Líheň. Kapely, ktoré vyberú na základe nahrávok, koncertujú v niektorom podniku naživo. Na začiatku sú tri a najlepšia z nich postupuje do ďalšieho kola a tak ďalej.
K prvému koncertu v Žiline ste sa dostali ale o dosť neskôr, až v roku 2023. Prečo?
Martin: My sme si to vôbec neuvedomovali, ale raz sa nás to pýtal moderátor na nejakej akcii, že ako je to možné, že prvý koncert sme nemali v Žiline. Nebol to zámer, nejako to prirodzene vzniklo, že prvá bola Líheň, potom niektorý ďalší ročník a potom koncert v Bratislave na hrade.
Ako ste sa dostali na hrad?
Martin: Mio je veľký fanúšik spisovateľa Rudolfa Dobiáša. S jeho osobným súhlasom sme niektoré jeho texty zhudobnili. Na Bratislavskom hrade sa robila vernisáž ku komixu Nenápadní hrdinovia, kam nás zavolali hrať práve pre to naše prepojenie s textami pána Dobiá-
ša a bola to veľmi zaujímavá akcia a skúsenosť, pretože koľkokrát za život si zahráš vlastné piesne na Bratislavskom hrade? Navyše sme tam kvôli priestorovým podmienkam v miestnosti museli hrať extrémne potichu.
Máte v kapele nejako rozdelené úlohy? Máte napríklad tzv. lídra?
Mio: Snažíme sa o demokraciu, nemáme lídra.
Martin: Každej oblasti sa venuje niekto iný, napríklad Ďuri si zobral pod palec vybavovanie koncertov, Majo zasa prináša veľa toho muzikantského a aranžérskeho a je náš špecialista sociálnych sietí. Mio prevažne robí texty, ja pomáham s organizačnými vecami.
Mio: Texty prevažne píšem ja, ale niektoré aj Maťo... a pekné. Pre mňa je to oddych a zároveň si hovorím, že nebudem len čakať na to, že ma niekto bude baviť, ale zabavím sa aj sám, niečo si vymyslím, napíšem...
Ako by ste charakterizovali hudobný žáner, ktorý hráte?
Mio: Podľa mňa rock-pop. Žánrovo sa nevyhraňujeme. Teraz na poslednom nahrávaní sme boli už takmer big band. Tri trúbky, saxofón...
Martin: Ja našu tvorbu vnímam ako gitarové pesničky postavené na silných melódiach a textoch. Nech posúdia ľudia sami a napíšu nám. Budeme potom podľa toho odpovedať v rozhovoroch na túto otázku (smiech). Napríklad keď vznikla pieseň Nad ránom, mal som od začiatku silnú predstavu, že tam musí byť trúbkové sólo. Po dlhšom zháňaní kontaktov sme sa komplikovane dostali až k Ľubovi Machynovi, ktorý súhlasil so spoluprácou. Neskôr sme ho „ukecali“ na koncert v Žiline a teraz čerstvo sme nahrali aj ďalšie dve skladby, v ktorých máme dychové nástroje. Na saxofón nám hral Adam Tojčík. Jedna z nich je napríklad svieža funky vec.
Je náročné dostávať sa do povedomia širšej poslucháčskej verejnosti? Ako rozširujete svoju fanúšikovskú „bublinu“?
Mio: Musíte sa tlačiť, nepoľavovať a ísť všade. Otravovať organizátorov festivalov, opakovane posielať svoju hudbu do rádií, do televízií... hmmm, lenže my to nerobíme (smiech). Ostávame v tej našej bubline. Ďuri sa teda snaží, oslovuje festivaly. Za to sme mu vďační.
Martin: Nech sú činy dôkazom. Teraz robíme rozhovor s vami, dnes sme už boli aj v rádiu. V lete sme mali neuveriteľný zážitok, keď sme hrali v jeden deň na dvoch festivaloch, v Skalici a v Ladcoch.
Mio: Netreba sa nechať odradiť. Máme model, že každý rok nahrávame zhruba tri skladby, jeden alebo dva videoklipy a neustále hľadáme cesty dostať sa k ľuďom a do médií.
Čo je pre vás hudobne zatiaľ najväčší zážitok?
Martin: Pre mňa to boli tie dva koncerty v jeden deň v rámci festivalov. Organizačne to bolo tiež nezvyčajné. A aj hranie na hrade v Bratislave. Takisto (už tradičné) januárové koncerty v Smer Klube 77 vnímam ako skvelé, pretože ľudia nie sú na dovolenkách a často našim kamarátom a známym práve tento termín vyhovuje, aby si nás prišli vypočuť a atmosféra býva super.
Mio: Pre mňa bol vrchol, keď sme hrali naposledy v Smer-e a boli sme na pódiu siedmi. Vždy som chcel hrať v kapele, kde nás bude veľa – štyri dychy, šestnásť vokalistiek a nech to je zážitok. Teraz sa k tomu približujeme a na najbližšom koncerte nás bude dokonca možno osem, lebo možno príde aj saxofonista.
Čo je pre vás textovo či hudobne najväčšou inšpiráciou?
Mio: No pri textoch jednoznačne baby (smiech). Veľmi ma napríklad inšpiruje čítanie dobrej poézie, vždy si poviem, že sa dá urobiť dobrý text, ktorý dáva zmysel. Pri hudbe je to iné. Človek si hrá na gitare a zrazu sa mu nejaký sled akordov zdá zaujímavý. Je to o hraní. Človek nemôže mať predstavu, že len si sadne a už to ide. Najviac ma však inšpiruje, keď máme týždeň pred nahrávaním a treba dokončiť skladby (smiech).
Martin: Inak, to má svoj názov, eustres - dobrý stres. Mio raz dokonca počas koncertu dorobil text, však?
Mio: Áno, mali sme pesničku, pri ktorej sa v refréne nespievalo, lebo som nevedel, čo. Počas koncertu mi napadli štyri slová, ktoré som hneď použil a odvtedy už sú tam. Hlavne si človek nemôže robiť stres.
Prezraďte, či sa vám stal nejaký trapas na pódiu.
Mio: Stalo sa nám, samozrejme. My nehráme na tých „prvoligových“ festivaloch, ale skôr na lokálnych, a to býva veľmi zábavné. Nikdy nevieme, čo nás tam čaká. Niekedy sa na pódiu nepočujeme, alebo nemáme ostatných z kapely v odposluchu. Na jednom koncerte som presne takto nepočul gitaristu, tak som len sledoval jeho prsty, či sa mu ešte kmitajú a hrá sólo alebo už hrá akordy a mám začať spievať. To je na živom hraní perfektné.
Len pred pár dňami ste nahrali nové skladby. Kde si ich budeme môcť vypočuť?
Mio: Budú na Spotify, https://open.spotify.com/artist/2zazhgD9V4NAa87YnTBgIo iTunes, Amazon, SoundCloud, všade kde sa zvykne počúvať hudba. Rovnako ako všetko, čo sme doteraz nahrali. Postupne určite spravíme aj ďalšie videoklipy.
Martin: Ako ma Mio pred pár rokmi správne upozornil, svet je už viac vizuálny, a tak nás ľudia potrebujú nielen počuť, ale aj vidieť. Takže aj na našom You tube kanále https://www.youtube.com/@theperfectigloo8831 nájdete všetko, čo sme vydali. Stačí si len vybrať, ktorú formu preferujete. Jeden song si však ušetríme a nepustíme ho hneď do sveta, lebo pravidlá súťaže Košický zlatý poklad, kde sa chceme prihlásiť, sú také, že nemôže byť pred súťažou mediálne prezentovaný.
Mio: ...a Ďuri sa tento rok rozhodol vyhrať. (smiech)
Chystáte sa vydať aj album?
Mio: Podľa mňa momentálne pre nás nemá zmysel vydať album. Na základe singlov a videoklipov sa udržiavame v určitom nasadení.
Martin: V tomto niektorí členovia kapely majú iný názor, ale pre nás dvoch je dôležitejšie nahrať single. Neznamená to ale, že si niekedy v budúcnosti nepovieme, že nahráme ešte zopár skladieb a vydáme ich v kope ako album. Výhodou je, že nám všetky nahrávky robieva zvukový majster Maťo Barla, a tým pádom to bude znieť všetko rovnako.
Najbližší koncert skupiny The Perfect Igloo bude 25. januára v klube Smer Klub 77. Poviete o ňom viac?
Mio: Bude to vymakané. Budeme hrať opäť so skupinou Knut Knotgursen. Budeme na plátne premietať svetovú premiéru nášho nového videoklipu k našej perfektnej pesničke Paralelné svety. Točí nám ho Viktor Rek. Verím, že príde Adam so saxofónom a Ľubo s trúbkou a tým pádom budeme na pódiu ako veľký band. Lukáš určite urobí dobrý zvuk a Braňo Bužek nám odbubnuje niektoré pesničky. Tešíme sa, že koncert bude v Žiline v klube, kde je príjemný bar a čapujú výborné pivo. Dôležité spomenúť je, že tento koncert bude mať charitatívny rozmer. Vstupné darujeme občianskemu združeniu OZ Svetielko.
Martin: Budeme hrať aj dve úplne nové pesničky, ktoré ešte neodzneli naživo pred ľuďmi. Ďalej by sme mali hrať vo februári v ďalšom žilinskom klube a dúfam, že vyjdú v lete aj Staromestské slávnosti. Už pár sezón poškuľujeme po festivale Slnečné Skaly, tak to teraz využijem a posielam organizátorom tip, že by sme si u nich veľmi radi zahrali. Taktiež rôzne obecné slávnosti a podujatia sú pre nás perfektná príležitosť. Stačí sa nám ozvať a dohodneme sa.
O všetkom aktuálnom sa viete pohodlne dozvedieť z nášho Facebooku https://www.facebook.com/theperfectigloo/ , alebo Instagramu https://www.instagram.com/theperfectigloo/ . Sú tam aj kontakty na nás. Budeme veľmi radi, až priam nadšení, ak si nás pozriete a stlačíte „Odoberanie“.
Mio: No to by bola úplna nádhera!
