Okrem klasickej kamennej či drevenej architektúry je náš okres posiaty aj sakrálnymi stavbami, a nemyslíme tým len kostoly. Prepojenie fyzického i duševného oddychu nájdeme pri ponorení sa do ticha pri jednotlivých zastaveniach krížových ciest. V blízkosti Žiliny nájdeme hneď osem kalvárií.
Vzťah týchto sakrálnych diel ku krajine nie je len o pohľade. Putovanie po kalváriách je zároveň putovaním po krajine. Ide o výtvarné stvárnenie evanjeliových udalostí Kristovho ukrižovania na vrchu Kalvária v Jeruzaleme, po ktorom tieto diela dostali aj všeobecné pomenovanie. Krížová cesta sa väčšinou tiahne pod šírym nebom do kopca a obyčajne má štrnásť zastavení.
Štrnásť zastavení v Rajeckej Lesnej
Rajecká Lesná sa spomína ako mariánske pútnické miesto už v 18. storočí. V tomto období sa konali púte k zázračnej soche Panny Márie, Kráľovnej anjelov, umiestnenej vo farskom kostole a k studničke s prameňom, pod úpätím dnešnej Kalvárie.
Areál s kaplnkami však vybudovali až v rokoch 1920 – 1921 miestni obyvatelia z finančných príspevkov rodákov žijúcich v Amerike. Náklady na jej výstavbu sa vtedy vyšplhali na 190 000 korún.
Kalváriu tvorí na úpätí situovaná Kaplnka Panny Márie Lurdskej a 14 zastavení Krížovej cesty s Kaplnkou Nanebovstúpenia Pána na vrchole kopca. Lurdská kaplnka s prameňom vody považovanej za zázračnú bola postavená v roku 1917. Dovtedy stál na jej mieste kríž. Kalváriu posvätil 29. mája 1921 nitriansky biskup Karol Kmeťko.
Frivaldská kalvária je veľmi dobre dostupná. V obci sú orientačné tabule, ktoré vás vyvedú priamo ku kalvárii, kde v prípade dopravy autom aj pohodlne zaparkujete.
Rajecká Lesná je od roku 1999 centrom prijímania Vianočnej pošty adresovanej Ježiškovi, nájdete v nej drevený pohyblivý Betlehem a centrom duchovného života je Bazilika Narodenia Panny Márie. V obci sa tiež nachádza apsida zaniknutého Kostola Panny Márie – Kráľovnej anjelov so zachovanými freskami, ktorá je momentálne v rekonštrukcii.
Nad Ďurkovým lazom..
K mladším, no známejším kalváriám v našich končinách patrí kamenná Krížová cesta vedúca na vrch Oravcove v Terchovej. Jej autorom je terchovský rodák, akademický sochár, Milan Opalka.
Krížová cesta začína nad Ďurkovým lazom a nie je tvorená z kaplniek. Zastavenia symbolizujú štylizované kamenné kríže a iné sochárske diela. Na vrchole cesty s nádherným výhľadom na obec dopĺňa scenériu mohutný kamenný oltár. Kalvária v Terchovej patrí ku mladším v Žilinskom okrese, posvätená bola nitrianskym sídelným biskupom Viliamom Judákom 3. júla 2006.
Pri svojom výlete do Terchovej môžete tiež navštíviť expozíciu Považského múzea venovanú Jurajovi Jánošíkovi, lanový park, mini zoo či Betlehem, ktorý nájdete priamo v rímsko-katolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda a mnoho iných prírodných a kultúrnych atrakcií.
Prístrešok so slovenským dvojkrížom
Jednu z najkrajších kalvárií Žilinského okresu nájdete v Bitarovej a vrchu Háj. Tvorená je malými kaplnkami Krížovej cesty usporiadanými v dvoch radoch, ktoré spája krížový chodník. Je tiež jednou z mladších kalvárií v našej oblasti a postavili ju v roku 2002.
Na začiatku kalvárie je postavená Kaplnka Lurdskej Panny Márie a neďaleko slovenský dvojkríž. Na vrchu, na mieste starého cintorína, je prístrešok so slovenským dvojkrížom a vpravo od neho drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom. Pri prístrešku je osadený kameň na ktorom je napísané: "Tu očakávajú slávne vzkriesenie veriaci obce Bitarová pochovaní v roku 1822 – 1923." Napravo od prístrešku je skala, symbolizujúca 15. zastavenie - Vzkriesenie.
Počas hodových slávností, ktoré sa konajú v obci každý rok na sviatok Svätého Augustína, prebieha svätá omša práve na Kalvárii. Podobne ako v Rajeckej Lesnej, pod kalváriu v Bitarovej sa dostanete autom.
Krížne cesty pod Dubovcom
Krížová cesta v Podhorí sa nachádza v dolinke za obcou a patrí k mladším v okrese. Postavili ju v roku 2000.
Pod Dubovcom sa stretávajú poľné cesty z Podhoria a Lietavskej Závadky a odtiaľ začínajú aj zastavenia Krížovej cesty. Jednotlivé drevené kaplnky sú umiestené popri poľnej ceste, ktorá prechádza prevažne listnatým porastom.
Za sklom malých kaplniek sú umiestnené drevorezby Rudolfa Súlovca z Podhoria. Krížová cesta končí v Roháčskom sedle, kde je umiestnený kríž s Ukrižovaným Ježišom Kristom, prístrešok na slúženie Svätých omší a drevené lavice. Z Roháčskeho sedla sú malebné výhľady na Súľovské skaly a na obec Súľov-Hradná.
Spomienka na zatopenú obec
Vedeli ste, že aj Mojšova Lúčka má tiež svoju kalváriu? Na vyvýšenom kopci nad zatopenou časťou obce stojí asi 300-ročná kaplnka.
Vnútorné steny stavby a podlaha sú obložené kameňom, vo vnútri je oltár so sviečkami, kvetmi a sochami svätých. O kaplnku je postarané, vymieňajú sa tam sviečky a udržiava večný oheň. Interiér je oddelený od vonkajšej časti mrežami. V blízkosti kaplnky je drevené posedenie, z kameňa sú vytvorené aj provizórne schody, po ktorých sa dostanete ku kaplnke. Popri chodníku postavili dobrovoľníci krížovú cestu na zastavenie sa a zamyslenie okoloidúcich. Krížovú cestu vytvorili a kaplnku zrekonštruovali v roku 2006 traja dobrovoľníci Jozef Bitto, J. Rapšo a K. Klocáň. Vysvätené boli v roku 2007 nitrianskym diecéznym biskupom Viliamom Judákom.
Okolie Mojšovej Lúčky je veľmi rozmanité a vhodné na relax a oddych. Najmä prostredie Vodného diela Žilina, ktoré tvorí rekreačnú zónu mesta.
Skrytá pred svetom
Gbeliansku Kalváriu budete musieť pohľadať. Pred zrakmi návštevníkov je ukrytá v lese, zvanom Dielec a nevedú k nej žiadne turistické značky. Orientácia je síce ťažšia, no najlepší a najkratší prístup k nej je z obce Nededza.
Krížová cesta začína hneď po vstupe do lesa pri veľkom kríži. Jednotlivé zastavenia pozostávajú z mohutných vápencových kameňov z Lomu Polom, na ktorých sú osadené mramorové tabule s výjavmi krížovej cesty.
Pri jednotlivých kameňoch je umiestnených trinásť krížov v takej polohe, ako niesol svoj kríž Ježiš Kristus. Krížová cesta patrí k najmladším v okrese a bola posvätená 17. septembra 2011.
Pri dvanástom zastavení je na kríži umiestnená socha Ukrižovaného. Posledné , štrnáste zastavenie je ako jediné bez kríža. Krížová cesta končí pri Kaplnke Matky Božej.
V Gbeľanoch stojí za pozornosť barokový kaštieľ, dodnes stojaci uprostred parku, ktorý bol v rokoch 2014 – 2015 rekonštruovaný a dnes slúži ako luxusný hotel. O niečo mladšia je klasicistická kúria v Sučianskej záhrade, postavená v prvej tretine 19. storočia. Nyáriovci si na cintoríne postavili koncom 19. storočia mauzóleum v pseudogotickom slohu, slúžiace aj ako ako kaplnka. Z roku 1827 pochádza pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal zhotoviť gróf Karol Nyári.
Moderná Krížová cesta
Modernú jednoduchú, no predsa zaujímavú Krížovú cestu v prírode má obec Svederník od roku 2011. Začiatok Kalvárie návštevník nájde v miestnej časti Keblov, za futbalovým ihriskom pri vstupe do lesa.
Autorom projektu Krížovej cesty na Valchovú je obec Svederník a ďalší konkrétni autori. Ich mená sú uvedené na úvodnej tabuli súboru. Kresby jednotlivých výjavov ukrižovania Krista sú umiestnené v zasklených kovových rámoch. Každý z nich je upevnený na troch stĺpikoch, vsadených do kameňa. Z Krížovej cesty sa miestami otvárajú výhľady do okolitej prírody. Posledné, štrnáste zastavenie stojí na čistinke pri Kaplnke Panny Márie z roku 1913.
V obci nájde turista viacero sakrálnych pamiatok. Okrem rímskokatolíckej kaplnky Panny Márie Lurdskej z roku 1929, aj kaplnku sv. Štefana z rokov 1912-1913 V časti Keblov stojí kaplnka z roku 1858, v časti Zárieč je kaplnka Božského srdca z roku 1913 a z toho istého roku pochádza i kaplnka vo Valchovej, ktorá je súčasťou krížovej cesty. Z roku 1870 pochádza hrobka Ordódyovcov, ktorí vlastnili aj blízku kúriu.
Jedna z najmenších Krížových ciest
Jednoduchá a neveľká Krížová cesta sa nachádza aj pri nenápadnej kaplnke v peknom prírodnom prostredí vo svahu nad obcou Dlhé Pole. Odbočka z hlavnej cesty ku kaplnke je dobre označená tabuľkou. V Bôri, asi 500 m od obce je umiestnená v oplotenom areáli na svahu kaplnka. Nachádza sa v nej oltárik s ústrednou sochou Lurdskej Panny Márie.
Okolo kaplnky stojí štrnásť zastavení krížovej cesty. Výjavy sú umiestnené v malých drevených kaplnkách s plechovými strieškami, stojacich na kovových stĺpikoch. V pekne upravenom areáli sa nachádza aj menšia kaplnka so sochou Sedembolestnej Panny Márie a dva drevené kríže.
Dlhé Pole je známa drotárska obec s bohatou históriou. V roku 2018 v nej sprístupnili drotársku expozíciu v dome Jozefa Holánika-Bakeľa v rámci projektu Dlhopoľskí páni majstri. Súčasťou expozície je aj tvorba Juraja Šeríka, pravnuka Holánika-Bakeľa.
