Koníčku s drevom sa Stanislav Kucharčík zo Stráňav, ktorý pracuje ako skladník, začal venovať zhruba pred dvoma rokmi. „Spočiatku to bola len snaha skúsiť vyrobiť niečo z dreva. Keď som zistil, do akej miery je lupienková píla univerzálny stroj, netrvalo dlho a o niekoľko dní volal kuriér, že má pre mňa balíček. Teda skôr veľkú a ťažkú škatuľu,“ spomína na svoje začiatky 36-ročný muž.
BALANČNÉ PUZZLE
Keďže má doma dve malé deti, rozhodol sa pre výrobu drevených hračiek, a to nielen tak hocijakých. „Myslím, že každé dieťa má rado zvieratká, no chcel som, aby deti pri hraní trošku rozmýšľali, tak som skúsil puzzle. Momentálne vyrábam balančné puzzle. Je to taký druh, kde každý dielik predstavuje samostatné zvieratko, no okrem ukladania do seba ako puzzle ich môžu (nielen) deti ukladať na seba rôznymi spôsobmi, kde jedinou predlohou je spojenie predstavivosti, šikovnosti a logiky,“ vysvetľuje Stanislav Kucharčík.
Na výrobu svojich hračiek používa len tvrdé drevo rôznych druhov, ako je buk, javor, dub, jaseň... „Začína sa to výberom vhodného, čistého a opracovaného dreva, na ktoré si nalepím na papieri vytlačenú hračku, ktorú chcem vyrobiť. Rezným plátkom s rôznou hrúbkou opisujem jej tvar. Po vyrezaní každý dielik opracujem, aby mal na dotyk hladké hrany a následne ošetrím olejom a včelím voskom,“ opisuje postup svojej práce.
Jeho dielka sú naozaj dokonalé. Ich tvorba si vyžaduje precíznosť a trpezlivosť. Koľko času strávi nad jednou hračkou? „Záleží od veľkosti a náročnosti hračky. Môže to byť do 10 – 15 minút až po niekoľko hodín,“ rozpráva Stanislav, pričom dodáva, že okrem hračiek vyrába z dreva aj rôzne ozdoby, napríklad na vianočný stromček, ako dekorácie na steny alebo poličky, či už v podobe kvetu alebo zvieratka.
„Možností je veľa. Skúšal som vyrezať aj portrét. To ma veľmi bavilo.“
DARČEK PRE NEMOCNICU
Rodina jeho záľubu podporuje a fandí mu. Nedávno časť svojej tvorby venoval aj pediatrii v žilinskej nemocnici, aby jeho milé hračky robili radosť najmenším pacientom. Aký mal na to dôvod?
„Mal som potrebu niekoho obdarovať a potešiť. Je to pre mňa prirodzené. Nie je to tak dávno, keď bol náš už 4-ročný syn na niekoľko dní v nemocnici, kde deti navštevovala pani, ktorá sa im venovala, zabávala ich a zároveň sa ich snažila hravou formou aj niečo naučiť. Zdalo sa nám to veľmi milé a prospešné. Ak moje výrobky (nielen) takúto vec podporia, veľmi rád pomôžem znovu,“ dodáva talentovaný hračkár.
