Umiestnenie v prvej desiatke je
pre vás najvyšším úspechom tejto
sezóny?
Oproti minuloročným majstrovstvám
sveta bol môj výkon
výkonnostne lepší, avšak v Taliansku
štartovala pretekárska
elita s množstvo profesionálov,
preto si veľmi vážim dosiahnuté
umiestnenie. Netreba však zabudnúť
ani na európsky šampionát,
kde som skončil šiesty, ale
taliansky úspech si cením viac.
Sústredenie sa výlučne na zimný
triatlon či vrchol sezóny máte rozložené
na viac častí?
V podstate mám dva vrcholy, v
zime aj v lete. V letnej sezóne sa
venujem najmä horským triatlonom.
Zimný triatlon má svoje
špecifiká, všetko sa deje na snehu,
či bycikel, aj beh, plávanie
je nahradené bežkami. Kondične
triatlon je celkovo náročný, v
zimnom však je silný zreteľ na
technickú vyspelosť pretekára.
Model zimného a letného triatlonu
mi vyhovuje, neviem si
predstaviť, že by som šesť mesiacov
len trénoval a nepretekal.
Ako sa vyvíjali preteky z vášho
pohľadu, nedalo sa zaútočiť na
vyššie priečky?
Celý pretek som sa pohyboval
okolo ôsmeho až desiateho
miesta. Na bicykli som sa vyšvihol
na ôsme miesto, na bežkách
to stačilo na konečné deviate.
Zimnému triatlonu vládnu
Rusi, teraz bol druhý Talian,
silní sú aj Nemci. Všetko sú to
profesionálni triatlonisti, čo nie
je môj prípad. Napríklad na Európe
boli prví štyria Rusi, piaty
Talian a potom ja. Avšak som
rád, že som porazil pretekárov
z okolitých krajín.
V ktorej časti máte najväčšie rezervy
a naopak, silné stránky?
Bicykel patrí k mojej doméne,
ale túto zimu sa to vzácne vyrovnávalo.
Minulý rok boli bežky
mojou najslabšou disciplínou,
tento rok napríklad na
európskom šampionáte som
práve vďaka bežkám dosiahol
skvelé umiestnenie. Ak si
chcem udržiavať vysoký štandart,
musím poctivo pracovať
na všetkých discplínach.
Vo svojom klube KPŠ Nereus Žilina
pôsobíte aj ako tréner, v Taliansku
ste mali aj svojich zverencov
zo Žiliny?
Úspešne nás reprezentoval
Martin Hikaník, ktorý obsadil
2. miesto. Išlo o kategórie konajúce
sa vždy na druhý deň
po hlavnej kategórii elite. Som
rád, že sa darilo nielen mne, ale
aj Martinovi a verím, že v Žiline
bude stále dôvod na radosť.
