Mala to byť obyčajná tlačová konferencia. Po piatkovom súboji proti Skalici sa rozhovoril na mnohé témy Peter Mikula a priznal, že Skalicu mali pri všetkej úcte poraziť. Mrzí ho však fakt, že diváci na jeho adresu utrúsili nepekné slová, čo si nezaslúži. Vo svojej sebareflexii toho povedal veľa, pochopia to konečne i samotní hráči?
Hokejová verejnosť čakala, rovnako aj samotný tréner, že Skalica bude pre Žilinu jednoduché sústo, no opak bol pravdou. „Neviem si vysvetliť spôsob realizácie niektorých vecí z hľadiska taktiky. Spravili sme fatálne chyby a ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Sú to veci, ktoré by sa hráčom nemali stávať. Bohužiaľ, zápas sa prehral a prístup niektorých hráčov, ich koncentrácia, nezdravé sebavedomie a nerešpektovanie pokory zapríčinili, že máme o problém viac. Mohli sme ísť dopredu a do reprezentačnej prestávky ísť pokojnejšie do práce, ale opak je pravdou. Postupne zisťujem, že nám chýbajú víťazné typy hráčov. Nevedia sa vysporiadať s vecami, ktoré robia hokej hokejom a ak chcú byť úspešní, tak s takýmto prístupom sa to nedá,“ začal svoj monológ po obligátnych trénerských hodnoteniach skúsený žilinský lodivod.
Prehru so Skalicou zobral Mikula i na seba, no veľmi ho mrzeli výkriky z hľadiska na jeho adresu: „Ospravedlňujem sa žilinským divákom za to, čo sme predviedli, ale na druhej strane chcem povedať, že invektívy, aké som si od niektorých vypočul, si naozaj za tú krátku dobu, čo som pri mužstve, nezaslúžim. Robím, čo môžem a prekopávam veci, ktoré sú tu totálne deravé, ale aby po mne niekto vybľakoval a rozprával na mňa hlúposti, tak to si vyprosím a môže sa na mňa ktokoľvek hnevať, koľko chce. Trénerský život je ťažký, môžem tu byť mesiac, pol roka, niekoľko rokov a môžem sa aj zbaliť a odísť hoci aj zajtra. Mne to nerobí žiadny problém. Nerobím sa supernajlepším, sám sa za to, čo sme predviedli so Skalicou, hanbím, lebo výsledok práce trénera je výsledok práce mužstva na ľade. Keď si však niektorí nevedia dať povedať, ako sa čo robí a ako to treba robiť, tak je to ťažko. Preto mužstvo prekopávam, preto je tu taká migrácia hráčov. Poviem to otvorene, niektorí nemali ani poňatia o tom, čo je to prístup k hokeju a k svojim povinnostiam. Rozprávali sme sa minule po zápase o nácviku presiloviek. Trénujeme z hodinového tréningu polhodinu iba presilovku a aj tak skončí hráč s pukom v rohu klziska, lebo to má v hlave zakódované. Jednoducho, so Skalicou sme to zbabrali a najväčším hlupákom som ja. Zvládol som iné hanby, zvládnem aj túto.“
Zaujímalo nás, či aj hráči v kabíne majú po takýchto stretnutiach podobnú sebareflexiu a dokážu si priznať neúspech, ako to urobil ich tréner. „V prvom rade je to ich problém. Mňa naučil život byť na vrchole aj na spodku. Oni sami si musia uvedomiť, že úspech je veľmi ťažké získať, ale veľmi ľahké stratiť. Hranica medzi úspechom a neúspechom je totiž veľmi, ale veľmi tenká. Ak chcete byť úspešní, musíte takmer sto percent zápasov vyhrať. Ak sa chcete iba zachrániť, stačí vám vyhrať iba pár zápasov a ste za vodou, ale v priemere. A ja nechcem byť v priemere. S tým sa ja vnútorne neuspokojujem. Mám teraz problém, ktorý musím vyriešiť. Či sa mi to podarí, je otázne.“
Juraj Vnuk
Snímka Ľudovít Košálko
