ŽILINA. Devätnásťročný Marek z Bulváru spadol pred troma rokmi na úplné dno. Zo školy, kde sa učil za automechanika, ho vyhodili, nikto ho bez výučného listu nechcel zamestnať, a tak sa chlapec bez zmyslu života dal na zlé chodníčky. „Bol som zlý, grázel... Veľa zlého som narobil,“ spomína na temné obdobie Marek.
Začiatky v práčovni boli pre Mareka ťažké
Mladý Žilinčan sa dostal do partie miestnych výtržníkov a pobil sa pomaly s každým, kto mu vošiel do cesty. Osudnou sa mu stala až potýčka so starým mužom, ktorý ho vraj ako prvý napadol a Marek mu to patrične vrátil. Okresný súd mu za neprimeranú obranu vytýčil trest povinnej práce na 80 hodín v práčovni žilinskej nemocnice. „Na začiatku ma to tu veľmi nebavilo, bolo to ťažké. Hovorili mi, urob hento, urob tamto, ale vydržal som to, musel som,“ rozpráva mladý trestanec.
Minuloročný trest povinnej práce si odpracoval, začiatkom januára mu však udelili ďalší - za ublíženie na zdraví. „Bol som šťastný, že ma opäť dali do nemocničnej práčovne. Za dvanásť dní som si 60 hodín odrobil a hneď som sa tu pýtal na robotu. Povedali mi, že môžem nastúpiť,“ spokojne hovorí Marek.
Práve minulý štvrtok to bolo presne päť mesiacov, čo pre žilinskú nemocnicu pracuje. „Pomaly sa zbavujem dlhov, ktoré som si narobil. V septembri nastupujem do školy, na elektrotechnickú. Konečne som si uvedomil, že školu si musím dokončiť,“ vysvetľuje. Ako sám hovorí, keby sa toto nebolo stalo, možno by už teraz sedel vo väzení. Takto sa plnohodnotne zaradil do spoločnosti a zarába sám na seba. Podľa hovorkyne Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Márie Koporecovej mu to ide veľmi dobre: „Marek je najmladší, preto nahadzuje do práčky, vyberá a vynáša bielizeň a ochotne zaskočí za staršie kolegyne, ktoré už tak nevládzu. Je mimoriadne presný. Chodí do práce pripravený a na čas.“
Polepšený Maroš je vraj usilovný ako včelička. Patrí medzi najlepších zamestnancov práčovne.
Trest povinnej práce – nový začiatok?
Marek sa v septembri opäť vráti do školských lavíc. Chce si konečne spraviť maturitu. Aj keď v práčovni za pár týždňov končí, nemocnica s ním počíta aj do budúcnosti. „Marek si ide teraz dokončiť školu, pokiaľ bude pokračovať tak ako doteraz, prisľúbili sme mu, že ho u nás zamestnáme. Rád by robil elektrotechniku priamo v práčovni, teda údržbu strojov,“ hovorí Jozef Pollák, hospodársko– technický námestník žilinskej nemocnice.
Devätnásťročný mladík nie je jediný, ktorý si takouto formou v nemocnici napráva svoju reputáciu. Od jesene minulého roku až dodnes si v rámci žilinskej nemocnice odpracovalo dokopy 1600 hodín trestu povinnej práce 18 ľudí. Benefit z toho mala aj nemocnica, ktorá takýmto spôsobom ušetrila na pracovnej sile okolo 7-tisíc eur. „Všetci pristupovali k tomu veľmi zodpovedne. Niektorí pracovali v administratíve, iní s nižším vzdelaním pomáhali pri údržbe nemocnice a jej areálu,“ dopĺňa Jozef Pollák.
Trest povinnej práce sa v slovenskom súdnictve aplikuje už niekoľko rokov. Ako prvý ho udelil práve Okresný súd v Žiline. Odsúdený si ho odpykával v prospech mesta. „Trest povinnej práce je motivujúcim prvkom. Odsúdený nejde do výkonu trestu a po jeho odpracovaní má čistý register trestov,“ vysvetľuje Vladimír Cehlár, probačný a mediačný úradník Okresného súdu v Žiline.
V minulom roku si v našom okrese odpracovalo trest povinnej práce 163 odsúdených ľudí, ktorí sa dopustili drobných prečinov ako výtržníctvo, alkohol za volantom, krádeže či rôzne podvody v rámci nebankových subjektov.
Michala Stehlíková
Snímka archív
