O potrebe postihovať právnické osoby za trestné činy sa hovorilo už dávnejšie, bola k tomu vyvíjaná aj istá iniciatíva, nepodarilo sa ju však úspešne doviesť do konca. Do prijatia nového zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „zákon“) bolo možné hovoriť len o tzv. nepriamej trestnej zodpovednosti právnických osôb, v ktorých prípadoch bolo možné právnickej osobe uložiť jedine ochranné opatrenie (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku). V zmysle nového zákona je právnická osoba už priamo zodpovedná za spáchanie trestného činu a je možné jej uložiť riadny trest.
„Repertoár“ trestných činov, za ktoré môže byť právnická osoba trestne stíhaná, je pomerne obsiahly a jeho úplný taxatívny výpočet môžete nájsť v § 3 zákona. Spomeňme aspoň niektoré trestné činy: podielnictvo, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, úžera, neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie spotrebiteľa, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod, nezaplatenie dane a poistného, ohrozenie a poškodenie životného prostredia, neoprávnené nakladanie s odpadmi, prijímanie úplatku, podplácanie a ďalšie.
Keďže právnická osoba nie je žijúca fyzická osoba, ale ide len o umelý subjekt práva, sama vlastným konaním nemôže spáchať trestný čin. Právnická osoba sa môže stať páchateľom trestného činu, len ak určitým zákonom nedovoleným spôsobom postupuje osoba konajúca v jej mene. Takouto osobou môže byť štatutárny orgán alebo jeho člen (napr. konateľ), ktorý v právnickej osobe vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad (napr. člen dozornej rady) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. prokurista).
Trestná zodpovednosť právnickej osoby vznikne dokonca aj za predpokladu, že niektorá z vyššie spomenutých fyzických osôb nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci aj z nedbanlivosti, umožní spáchanie trestného činu osobou konajúcou v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou (napr. zamestnanec).
Trestná zodpovednosť právnickej osobe je vyvodená priamo voči právnickej osobe, pričom nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, ktorá za ňu konala ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala v mene právnickej osoby.
Je potrebné zdôrazniť, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením ani zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť zrušenej právnickej osoby prechádza na všetkých jej právnych nástupcov s výnimkou fyzickej osoby.
Z trestnej zodpovednosti právnických osôb zákon vylučuje Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie, jednotky územnej samosprávy, právnické osoby zriadené zákonom a iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery nemožno usporiadať podľa zákona o konkurze (Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov a pod.).
Pri ukladaní trestu právnickej osobe má súd na výber z viacerých trestov, pričom pri výbere konkrétneho druhu trestu a určení jeho výmery bude prihliadať najmä na povahu trestného činu a jeho spoločenskú závažnosť, na pomery právnickej osoby vrátane majetkových a jej doterajšiu činnosť, ako aj na skutočnosť, či nevykonávala činnosť vo verejnom záujme so strategickým významom pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť štátu.
Rovnako tak bude súd prihliadať aj na zabezpečenie minimálneho vplyvu trestu na zamestnancov právnickej osoby, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky vznikli v dobrej viere bez súvislosti s trestnou činnosťou.
Právnickej osobe môže byť uložený trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Zámerom novej právnej úpravy je trestne postihovať právnické osoby, za ktorých činnosťou sa v minulosti „ukrývali“ skutoční páchatelia takejto trestnej činnosti a nelegálne z nej profitovali. Po novom sa už právnická osoba nemôže tváriť, že jej aktivity s trestnou činnosťou štatutárov nemajú nič spoločné.
