Minulý týždeň politici opäť raz poklepali základný kameň výstavby diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorého súčasťou je aj tunel Višnové. V minulosti ho poklepávali už aj Vladimír Mečiar v roku 1998 a Robert Fico v roku 2010. Vybudovali zatiaľ len prieskumnú štôlňu.
ŽILINA. Tentoraz je nádej, že výstavba konečne začne a celý úsek Hričovské Podhradie – Dubná Skala by mal byť dokončený v roku 2019. „Dnes máme konečne zabezpečené financovanie, máme reálne zmluvy a reálnych zhotoviteľov, takže už nič nestojí v ceste, len aby sa darilo zhotoviteľom a v tom im držím palce,“ uviedol minister dopravy Ján Počiatek.
Úsek bude stavať taliansko-slovenská skupina Impregilo S. p. A. a Dúha. V tendri síce obsadili až tretie miesto, ale Národná diaľničná spoločnosť zo súťaže vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov. Tí podali námietky na úrad pre verejné obstarávanie, ale neuspeli.
Vodiči ušetria čas
Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala je súčasťou 25,8 kilometra dlhého južného obchvatu Žiliny. Po jeho dobudovaní ušetria vodiči na tejto trase 23 minút, respektíve čas potrebný na prejazd sa skráti o viac ako o polovicu. Vzhľadom na vysokú intenzitu dopravy na tomto úseku je možné povedať, že po dobudovaní tohto obchvatu iba vodiči osobných áut za 24 hodín ušetria spolu 1 333 hodín a približne 4 000 litrov benzínu. Súčasťou utorkovej slávnostne odštartovanej výstavby úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala je aj najdlhší slovenský tunel Višňové, ktorý meria 7 460 metrov.
Zamedzí sa tragickým nehodám
Výrazným benefitom otvorenia úseku bude aj zníženie dopravných nehôd na úseku pod Strečnom. Podľa Štefana Machciníka z Výskumného ústavu dopravného by sa totiž mnohým zbytočným nehodám a tragédiám dalo zabrániť.
„Okrem iných pozitívnych efektov predstavuje realizácia diaľnice Hričovské Podhradie – Dubná Skala výrazné zníženie v početnosti dopravných nehôd. Podľa modelu porovnania dopravnej situácie nám vyšlo, že v horizonte roka 2020, kedy sa odhaduje spustenie týchto úsekov do prevádzky, sa počet dopravných nehôd zníži zo 69 na 15,“ uviedol Štefan Machciník.
Už dávno sa mohlo jazdiť
Okrem ministra poklepávali diaľničný kameň aj župan Juraj Blanár a primátor Žiliny Igor Choma. „Pre krajské mesto Žilina, pre náš kraj, celé Slovensko, ale aj Európu je toto významný míľnik. Bol by som rád, keby sa táto správa rozletela do celého Slovenska, že tento kľúčový úsek sa začína stavať. Ako stavbár môžem dnes závidieť všetkým, ktorí sa budú na výstavbe podieľať. Bude tu totiž najväčšia koncentrácia tunelov na diaľničnej sieti v rámci celej SR,“ povedal Juraj Blanár.
Začiatok výstavby ocenil aj primátor. „Už viac ako 25 rokov hovoríme o tuneli Višňové. Celý ten čas prebiehala diskusia, ktorá bola preverovaná mnohými štúdiami. Nakoniec sme sa vždy vrátili k tomu, čo bolo vymyslené pred tými 25 rokmi. Dnes sa mi žiada povedať, že je škoda tých 25 rokov, pretože už sme mohli v tuneli jazdiť. Nedá sa ale nič robiť,“ uviedol Igor Choma, ktorý v minulosti pôsobil aj ako riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Krátky, ale náročný
Okrem tunela Višňové poklepali aj základný kameň 4,2 kilometra dlhého úseku D3 Strážov – Žilina, ktorý patrí medzi technicky najnáročnejšie na Slovensku. Prakticky celá jeho trasa totiž vedie buď po mostoch, alebo cez tunel.
Michal Filek, SITA
Snímka Pavol Ďurčo
