POHODA NA KAŽDOM KROKU
Hody v Trnovom mali svoj pevný čas okolo dátumu 24. apríla, keď patrónom starého kostola je svätý Juraj. Avšak posledné ročníky sa termín presunul na 5.júla, kde si celé Slovensko pripomína sviatok svätých Cyrila a Metoda a títo svätci sú patrónmi nového kostola. „My sme si zobrali vzor od Terchovcov, ktorí povedali, že ich slávnosti nezastavila ani druhá svetová vojna. Podľa ich vzoru som urobil hody aj minulý rok počas pandémie, a od čias korony ich nenazývame Trnovské hody svätého Juraja, ale Trnovské po-hody. V júli nám už slnko covid rozpálilo, tak sme mohli túto slávnosť uskutočniť,“ vysvetlil zmenu termínu tradičnej udalosti v Trnovom miestny poslanec a hlavný organizátor Jozef Juriš. Prvý deň patril mladšej generácii, najväčší záujem pútalo vystúpenie kapely Polemic a nedeľa bola v znamení kvalitných šlágroch pre tých skôr narodených. „Hlavne nás vždy poteší výsledný efekt, pretože naberieme silu od ľudí, aby sme mohli urobiť ďalšie ročníky. Chceme zostaviť program pre diváka každej vekovej kategórii a každého žánru. Boli tu detičky, detská olympiáda, uplatnenie našli miestne kapely, ktoré propagujeme. Ľudia sa zabávali do neskorých hodín, pohodu sme cítili doslova na každom kroku.“ Juriš však na oddych po hodových slávností nemá čas, pretože najbližší týždeň má starosti na súkromnú nôtu. „Vydávam dcéru, tak sa určite nezastavím. Avšak potom si troška oddýchnime a práca vo firme nepočká, predsa treba niečo zarobiť na ďalší hodový ročník. Verím, že nám bude slúžiť zdravie. Potom hody s určitosťou budú v Trnovom aj o rok. Rád by som poďakoval aj všetkým spolupracovníkom, partnerom a sponzorom akcie a budúci rok bude ešte lepší než tento,“ dodal Juriš.
KOSTOL I KRÍŽOVA CESTA VEĽKOU DOMINANTOU
Počas nedeľného programu sa udiala aj pekná slávnosť v podobe oceňovania osobností, ktoré pre Trnové urobili maximum, aby napredovalo. Konkrétne to boli akademický maliar Milan Krajčo, predsedkyňa Dobrovoľného hasičského zboru Darina Žipaj Mišková a predseda urbárskeho spoločenstva Peter Lacko. „Bude už takmer rok, keď sme osadili štrnásť plastík Krížovej cesty v Trnovom. Predtým pri výstavbe kostola to bol úplne iný svet, písali sa roky 1991-1992 a celá dedina s tým žila. Ja nie som Trnovec, ale z Partizánskeho a cesty osudu ma priviali sem, pričom som zacítil, že tu som doma. Za výstavbou kostola je veľa práce, no podarilo sa to v roku 1995. Kalvária bola už dlhším úmyslom, len stále nám do toho niečo prišlo, až došiel jeden veľký impulz a začal som robiť konkrétne sochy. Bola to ťažká úloha prepojiť cirkevné i ľudské hľadisko, aby to pochopil odborník i laik. Rád by som poďakoval za toto ocenenie, hlavne som bol veľmi prekvapený,“ povedal nám na margo ceny Milan Krajča. Nielen jeho prínos ocenil organizátor Jozef Juriš. „Jeho výtvarné umenie zanechalo stopy a jeho diela budú dlhý čas zdobiť našu mestskú časť. Rovnako aj ostatní ocenení do poslednej chvíle netušili, že ich prekvapíme a sme radi, že ich poteší od nás takéto malé ďakujem. Od nás by si títo ľudia zaslúžili ďaleko väčšie ocenenie, ale aspoň takto symbolicky na nich myslíme či už z rúk primátora mesta, alebo iných predstaviteľov samosprávy.“
