Príbeh mestskej truhlice
Mestská pokladnica alebo richtárska truhla z Považského múzea v Žiline pochádza podľa dendrochronologického výskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2018, z konca 15. storočia. Bola vyrobená z jedného kmeňa dubového dreva a váži približne 500 kg. Bývala zabezpečená zámkom zabudovaným priamo vo vnútri a dvomi železnými petlicami zvonku.
„Funkciu hlavného mestského pokladníka vykonával v Žiline až do roku 1753 richtár (fojt). Bol najvyšším predstaviteľom mesta, predsedal mestskej rade a disponoval plnou súdnou právomocou. Na konci svojho funkčného obdobia predkladal mestskej rade vyúčtovanie z hospodárenia s mestskou pokladnicou. Zo súpisu z roku 1660 sme sa dozvedeli, že v pokladnici boli uložené tri pečate – najväčšia, strieborná mestská pečať, prostredná notárska a najmenšia, tzv. fojtovská. Nachádzali sa tam aj dva strieborné pozlátené poháre a peniaze obyvateľov mesta utŕžené za predaj domov, polí či lúk. Originál listiny s inventárom je uložený v pobočke Štátneho archívu v Žiline,“ priblížila historička Považského múzea v Žiline Mgr. Martina Bernátová. Truhlica bola uložená v priestoroch Starej radnice v Žiline ako súčasť mestského múzea. Neskôr bola prevezená a uskladnená v Budatínskom hrade. V roku 1956 bola zapísaná ako zbierkový predmet Krajského múzea v Žiline a stala sa súčasťou dobového hradného interiéru. Odborným ošetrením prešla prvýkrát v roku 1977.
Koncom roku 2006 bola expozícia pre práce na obnove Budatínskeho hradu zrušená a pokladnica putovala do depozitára. Po dokončení prvej etapy rekonštrukcie objektu v roku 2016 sa predmet vrátil do hradu a priamo na mieste prešiel ďalším hĺbkovým ošetrením, ktoré realizovala konzervátorka múzea Ľudmila Hrušková. Mestská pokladnica mala byť pôvodne umiestnená v novej expozícii v Budatínskom hrade, v časti venovanej dejinám mesta Žiliny. Kvôli nadrozmernej veľkosti však ostala v miestnosti zaujímavých či kurióznych predmetov. V roku 2018 bol o nej uverejnený článok v elektronickom časopise Považského múzea v Žiline zvanom MÚZA. Práve tento text našli organizátori výstavy a požiadali múzeum o zapožičanie truhlice.
Fascinujúca výstava
Výstava o urbanizácii Európy v stredoveku na základe Magdeburského práva sa pripravovala dva roky. „Sme veľmi radi, že komunikácia s múzeom v Nemecku nabrala skutočné obrysy a výsledkom je, že sme mohli byť pri otvorení výstavy, kde sme mali možnosť vidieť množstvo artefaktov z celej strednej i východnej Európy. Je nám veľkou cťou, že práve náš predmet môže byť súčasťou takéhoto veľkého projektu,“ uviedol riaditeľ Považského múzea v Žiline Mgr. Michal Jurecký.
Otvorenie výstavy sa konalo v sobotu 31. augusta v Dome Magdeburg. Slávnostnú atmosféru zvýraznila hra zboru „Magdeburger Dombläser“ a v rámci príhovorov vystúpili viacerí významní predstavitelia mesta Magdeburg i celej spolkovej krajiny Sasko. Medzi inými aj primátor mesta Dr. Lutz Trümper či minister kultúry Sasko-Anhaltska Rainer Robra. Zdôraznili dôležitosť spolupráce, potrebu spájania krajín v Európe a hrdosť na naše spoločné dejiny. Len z poznania minulosti a predmetov, ktoré sú s ňou spojené, môžeme totiž správne pochopiť súvislosti ovplyvňujúce budúcnosť. Z prejavu riaditeľky Múzeí Magdeburgu Dr. Gabriele Köster bolo cítiť dojatie a vďaku za skvele zvládnutý projekt. Na organizovaní výstavy sa totiž podieľalo množstvo vedcov, manažérov, interných zamestnancov aj externých spolupracovníkov.
Po slávnostnom otvorení sa účastníci vernisáže presunuli do Kultúrnohistorického múzea, kde na nich okrem občerstvenia a hudobného programu čakalo na ploche viac ako 1 200 m2 množstvo jedinečných exponátov. Na jednom mieste návštevníci videli stovky originálov z takmer 10 krajín Európy, ktoré sú spojené s Magdeburským právom. Toto najdôležitejšie a najzaujímavejšie mestské právo platilo v stredoveku na území dnešného severovýchodného Nemecka, Poľska, severnej časti Čiech a Moravy, Slovenska, Litvy, Bieloruska a Ukrajiny. Vychádzalo zo stredovekej právnej knihy zvanej Sachsen Spiegel, ktorej originál je tiež súčasťou výstavy. Prítomní mohli obdivovať rôzne obrazy, sochy, šperky, zbrane, odevy, dobový nábytok , vzácne rukopisy a významné dokumenty. Okrem Považského múzea v Žiline požičali zbierkové predmety na túto výnimočnú výstavu aj iné múzeá zo Slovenska. Väčšina exponátov bude v Kultúrnohistorickom múzeu vystavená až do 2. 2. 2020, kedy výstava končí. Jej súčasťou je aj katalóg s rovnomenným názvom „Faszination Stadt. Die Urbanisierung Europas im Mittelalter und das Magdeburger Recht.“ Na viac ako 800 stranách sa čitateľ dozvie zaujímavé informácie o Magdeburskom práve a krajinách a mestách, kde platilo. Nájde tam spoločné prieniky v politike, hospodárstve, obchode, cirkevnom i svetskom živote. Obsažný text je doplnený množstvom ilustrácií a nechýbajú ani fotografie a popisy predmetov, ktoré sa nachádzajú na výstave.
Inšpirácia v Drážďanoch
Hlavným mestom nemeckej spolkovej krajiny Sasko sú Drážďany, ležiace na oboch stranách rieky Labe. V ich centre, v najstaršej budove mesta zvanej Johanneum, sa nachádza Múzeum dopravy. A keďže súčasťou tímu Považského múzea v Žiline, ktorý sa zúčastnil na vernisáži výstavy v Magdeburgu, bol aj historik dopravy Mgr. Peter Šimko, nenechali si ujsť príležitosť navštíviť toto nevšedné múzeum. Pred 400 rokmi tam „parkovali“ svoje kone a koče ríšske kniežatá a dnes je z budovy nádherná architektonická kulisa, v ktorej sa nachádzajú unikátne dopravné prostriedky zo všetkých odvetví dopravy. „Táto návšteva bola veľmi prínosná, aby sme sa vedeli inšpirovať a porovnávať pri tvorbe našich výstav a expozícií. Slovenské a nemecké dejiny dopravy sa v mnohom prelínajú a viaceré exponáty poznáme aj my. Z odborného hľadiska však vidno, že nemecký národ pedantne dbá o svoju históriu, čo sa odráža aj pri financovaní kultúry, priestorových možnostiach expozícií či ochrane a zabezpečení zbierok. Naše možnosti sú skromnejšie, ale veríme, že v budúcnosti sa bude aj Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach postupne rozširovať,“ doplnil Peter Šimko.
