Prišli mladší, starší, rodičia s deťmi, jednotlivci i početné skupiny. Celoštátne médiá porovnávajú piatkové pochody, ktoré sa zorganizovali ako reakcia na vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, s atmosférou počas obdobia nežnej revolúcie, kedy vyšli do ulíc odvážne masy ľudí a v tóne štrngajúcich kľúčov hrdo prejavili svoj občiansky postoj. Presne ako v piatok 9. marca. Zatiaľ čo v hlavnom meste sa účasť na pochode odhaduje až na 50-tisíc ľudí, v Žiline sa mohla účasť rátať v tisícoch. V súvislosti s protestmi sa dokonca hovorí aj o najväčších demonštráciách v histórii Slovenska. Organizátorom žilinského pochodu bola trojica mladých ľudí, pričom ich hlavnou požiadavkou bolo dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej so spoluúčasťou medzinárodných vyšetrovateľov, ale aj nová a dôveryhodná vláda, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin. Pochody za slušné Slovensko sa v piatok zorganizovali vrátane slovenských miest aj v mnohých svetových metropolách.
#ALLFORJAN, #ALLFORMARTINA
„V živote sú situácie, kedy naozaj nie je možné ostať ticho. Stala sa hrozná vec a nik z nás už, žiaľ, Jánovi a Martine život nevráti. Čo však môžeme spraviť, je pokúsiť sa dať ich smrti zmysel. Chceme pokračovať v odkaze Jána Kuciaka, ktorý chcel žiť v lepšej a spravodlivejšej krajine a ktorý neostal len pri tom, ale reálne pre to aj niečo robil,“ vyjadril svoj postoj jeden z organizátorov žilinského pochodu Marek Richter. Ako ďalej poznamenal, hlavným cieľom žilinského pochodu bolo vyjadriť, že stále veríme v slušnú krajinu. „Požadujeme zmenu v riadení tohto štátu, ale zároveň vieme, že to nestačí, ak sa k tej zmene nepridáme aj my, každý sám za seba. To najmenej, čo sme mohli urobiť, je zorganizovať toto podujatie. Nepoháňa nás vpred nenávisť, ale túžba po živote v lepšej krajine, a preto sme odhodlaní vytrvať. Slušných a poctivých ľudí je vždy väčšina, ale nemôžeme zostať ticho.“
POKOJ A ROZVAHA
Na pochode, ktorý sa krátko pred 17. h začal zhromaždením na Mariánskom námestí a pokračoval na Námestí Andreja Hlinku, sa zúčastnilo aj niekoľko zvučných žilinských mien. S príhovorom najskôr vystúpil rodák zo Žiliny, herec a zabávač Juraj „Šoko“ Tabaček, ktorý počas svojho prejavu prečítal list brata zosnulého novinára Jána Kuciaka. Ten v liste vyzval všetkých ľudí, aby sa vybrali cestou pokojnej zmeny bez akéhokoľvek násilia, vyhrážok, útokov a nepodložených faktov.
„Chcem vás vyzvať, nech si všetci dokážeme navzájom pomáhať a jeden druhému správne poradiť vtedy, keď nevieme ako ďalej. Preto vás prosím, buďme lepšími ľuďmi všade, kde sme. Z ľahostajných ľudí sa staňme lepšími bratmi, sestrami, rodičmi, lepšími susedmi, kolegami či občanmi. Bude to stáť veľmi veľa síl, ale ako nás učil môj starší brat – aj keď sa zlo zdá byť ľahšou a schodnejšou cestou, dobrý efekt a dobro pre každého z nás sa dá dosiahnuť len pokojom a rozvahou,“ tlmočil zabávač slová brata zavraždeného investigatívneho novinára.
NENECHAJME SA VYPROVOKOVAŤ
Zúčastneným Žilinčanom sa prostredníctvom hry Václava Havla prihovoril aj riaditeľ Mestského divadla v Žiline Anton Šulík. „Čo nás nútilo ísť pred týždňom v tichosti v takej treskúcej zime a zapaľovať sviečky na námestiach? Prečo tu aj teraz stojíme v takomto počte? Prečo tak dychtivo s očakávaním človečenstva sledujeme nezmyselné správy, tlačové besedy, prečo tak vyprahnuto a plní nádejí pozeráme do svojich mobilov, zapíname v autách rádiá? Čo je to, čo v nás premohlo tú našu typickú ľahostajnosť, ľahkovážnosť, pohodlnosť, povrchnosť či apatiu? Ja neviem. Viem však, že je to akýsi okamih pravdy, iba cítim, že je to niečo krehké, spolupatričné a nesmierne silné. A potom sme tu my ľudia so sviečkami a pietou, v tichosti, ktorí sme sa rozhodli pre niečo vyššie a silnejšie. Mĺkvo tu stojíme ako svedomie tejto krajiny a v pokore čakáme, že opadne prach spupnosti, povýšenectva, chamtivosti, krvilačnosti. Nekšeftujeme, nevydierame, nevyhovárame sa, nezastierame, my sa nehašteríme, nepolitikárčime a hlavne nevraždíme. V hlbokej viere mĺkvo pozorujeme a pamätáme si – zachovajme si tú pokoru, nenechajme sa vyprovokovať k lacnému predvolebnému tancu, konajme v rozvahe, súdnosti a ľudskosti. Veď predsa niečo sa v nás pohlo, chcem veriť, že k lepšiemu, múdrejšiemu, a hlavne civilizovanejšiemu. Iný hlbší zmysel som v tejto tragédii nenašiel. A tak som vám to prečítal práve s úctou k pamiatke Janka Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej,“ emotívne recitoval Anton Šulík.
TERAZ ALEBO NIKDY
Niekoľko viet účastníkom žilinského pochodu venovala aj držiteľka ocenenia Bielej vrany – Žilinčanka Zuzana Hlávková. „Janko a Martina boli jedni z nás, ponovembroví. Je suis Ján. My všetci sme Ján. Je to náš boj, naša zodpovednosť, bojujme proti korupcii, za slušné Slovensko. Vráťme túto krajinu tam, kam patrí, medzi demokratické a civilizované krajiny sveta. Teraz alebo nikdy.“ Pochod podporil aj slovenský básnik a rodený Žilinčan Ľubomír Feldek, ktorý sa síce pochodu nezúčastnil, no počas podujatia sa prečítali úryvky jednej z jeho básní. Pohoda Festival, Mestské divadlo Žilina a kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga Žilina sa rozhodli uctiť si pamiatku Jána a Martiny aj koncertom, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 11. marca na Mariánskom námestí. Súčasne sa v ten istý deň zorganizoval rovnaký koncert aj v Prešove.
