Máte umelecké vzdelanie alebo vás to prirodzene od mala ťahá k výtvarnej tvorbe?
Už od malička som bola ten typ dieťaťa, ktoré vedelo byť celé hodiny v tichosti zavreté nad miskami s farbami, výkresmi, ceruzami alebo pastelmi. Navštevovala som niekoľko výtvarných krúžkov a základnú umeleckú školu. Neskôr som študovala na strednej umeleckej škole v rodnom Kežmarku odbor propagačný výtvarník. Zlom nastal až pri výbere vysokej školy, kde zvíťazil pragmatizmus a pokračovala som technickým smerom, ktorý s umením nemá nič spoločné.
Asi každý umelec si rokmi vyhraní svoj typický štýl. Aký žáner alebo typ umenia vystihuje vašu tvorbu?
V mojej tvorbe sa najradšej venujem ilustráciám. Spočiatku mi trvalo dlhú dobu, kým som si našla vlastný štýl, ale to naozaj prichádza až časom a používaním obľúbených tvarov a motívov vo svojej tvorbe.
Vo vašich dielach dominujú prírodné a rozprávkové motívy. Vytvárajú takú snovú realitu. Kto je prioritne konzument vašej tvorby?
Milujem detské knihy hlavne kvôli ilustráciám a zázrakom, ktoré v nich nachádzam. Veľká časť mojej knižnice sú knihy určené pre detského čitateľa. Často sa stáva, že z kníhkupectiev odchádzam s kôpkou detských knižiek. Ilustrácie, ktoré vytváram sú určené hlavne pre deti. Tým, že trávim veľa času v prírode, sú hlavnými hrdinami mojich ilustrácií zvieratká, ktoré môžu deti spolu so svojimi rodičmi objavovať a poznávať počas prechádzok v prírode.
Živíte sa umením alebo je to vaša práca vo voľnom čase?
Žiaľ, umením sa neživím. Mám taký pocit, že v súčasnosti veľmi málo ľudí dokáže oceniť originálnu a jedinečnú prácu a stále viac ľudí radšej siahne po rýchlo vyprodukovaných a lacných reprodukciách predávaných v obchodných reťazcoch. Myslím, že je to klasická situácia, ktorú pozná každý jeden umelec na voľnej nohe, ktorý popri vlastnej tvorbe v ateliéri ešte učí na škole, alebo vykonáva iný druh práce zabezpečujúci stály a pravidelný príjem. V mojom prípade je to už vyššie spomínaný technický smer, ktorým som sa vybrala na vysokej škole, a to geodézia. Z času na čas som prizvaná k vedeniu workshopu, ktorý usporadúva pre verejnosť, dospelých ale aj deti Rosenfeldov palác. Workshop sa zaoberá technikou linorytu, ktorá je jednoduchá a hravá, a ktorú je možné v menšej variácii odskúšať aj z doma dostupných materiálov.
Pre kreatívcov je tvorba doslova potreba. Ako často vy tvoríte, kreslíte, maľujete?
Tak často, ako mi to voľný čas dovoľuje. Často kreslím cestou vo vlaku , alebo si kreslením skracujem čas čakaním na vlak. Ak by ste sa ma opýtali, prečo zbožňujem dážď, daždivé a veterné počasie, tak to bude tým, že vtedy nie je možné vykonávať nič iné, len kresliť. Vtedy mám pokojnú a sústredenú myseľ.
Okrem kresby a maľby, sú aj iné techniky, ktoré vás lákajú?
Počiatky mojej tvorby som zasvätila hlavne akvarelu a pastelu, no časom som si vytvorila svoju techniku, ktorú som z voľnej chvíle nazvala analógovým Adobe Illustrator-om. Vznikla v čase, kedy sa mi ani nesnívalo, že budem niekedy vlastniť grafický tablet. Je to tak trochu koláž, pri ktorej pracujem vo vrstvách. Jednotlivé vrstvy si pripravujem sama, či už technikou akvarelu, pastelu alebo fixami. Miesta so zaujímavými štruktúrami a dezénmi vystrihujem, vrstvím a lepím do tvarov, z ktorých skladám postavičky a zvieratká do ilustrácií. Nakoniec dokreslím tiene a detaily pastelkami. Je to veľmi hravá forma.
Momentálne sa venujete aj nadrozmerným mozaikám, ktoré tvoríte na fasádach bytových domov. Nie je dnes úplne bežná technika, skôr sa spája s dielami z čias socializmu. Prečo vás prilákal tento projekt a kde môžeme vaše mozaiky vidieť?
Som veľký fanúšik umenia vo verejnom priestore a veľmi ma mrzí, že to nie je v dnešnej dobe taká samozrejmosť ako to bývalo v minulosti. Telefón mám plný mozaiok, sôch a malieb, na ktorých sa už podpísal zub času, a ktoré boli niekedy pýchou verejného priestranstva. V súčasnom trende developerských projektov je projekt obytných domov Kamence v Kysuckom Novom Meste jedinečný práve tým, že investor ako jeden z mála uvažuje aj nad zanechaním kultúrnej stopy pre obyvateľov zakúpených bytov, ale aj obyvateľov samotného mesta. S nápadom umiestniť mozaiky na fasádach obytných budov sme prišli spoločne s „kolegyňou“ Veronikou počas jedného popoludnia pri šálke kávy. Obe nás nadchlo vyskúšať nepoznanú techniku.
Čo je ich témou?
Obe sme mali ako tému samotné miesto v okolí obytných domov. Veronika ju spracovala sociálne znázornením mestského života v historickom centre a na nábrežiach rieky Kysuca. V mojom prípade šlo o znázornenie fauny a flóry už spomínanej rieky.
Ako tento proces prebieha?
Keďže som pracovala s formátom mozaiky 8x1,8 m, a priemerná veľkosť keramického črepu nepravidelného tvaru bola 1,5x1,5 cm, dôležité bolo zvoliť vhodný námet. Pracovala som so štvorčekovou sieťou v rámci ktorej som geometrickými tvarmi znázornila priečny rez riekou. Na jej brehoch je skokan zelený, vretenica, volavka, lekná, a v jej vodách pláva kačica divá pomedzi lekná. Keďže sme si prešli celým procesom samé, bolo dôležité naučiť sa správne vymiešať flexibilné lepidlo a pracovať so špachtľami. Potom nasledoval už len nekonečný meditatívny proces ukladania jednotlivých čriepkov do predkreslených tvarov na stene tak, aby sme nepravidelnými tvarmi vyplnili plochy a medzery medzi kachličkami boli minimálne. Naozajstná práca pre ukľudnenie mysle, teda, ak ste človek, ktorý má dostatok trpezlivosti. Po nalepení celej plochy bolo potrebné medzery zaškárovať škárovacou hmotou. Mozaiky sú jedinečné aj tým, že každý čriepok bol ručne robený a glazovaný, za čo vďačíme štúdiu Recese z Prahy.
Umelcov si predstavujeme skôr v ateliéri a v pokojnom harmonickom prostredí, nie na stavbe. Bola to pre vás výzva? A čo to všetko obnáša?
Žena na stavbe asi nie je úplne obvyklý zjav a takisto tento typ umeleckej práce. Preto bolo dôležité naozaj sa sústrediť na prácu, ignorovať nemiestne poznámky a trochu sa nad ne povzniesť. Keďže bola stavba v tom čase plná majstrov, bolo spočiatku dôležité veriť svojmu procesu tvorby, stáť si za ním, ale neodmietať ani rady od skúsenejších. A nakoniec sme aj my časom zapadli medzi robotníkov - s rukami a oblečením od cementového lepidla.
Ako dlho trvá vytvoriť takú mozaiku? A keďže počasie sa nedá vyčarovať na želanie, pracujete v čase – nečase? Aké počasie je vyhovujúce na takúto prácu?
Celý proces tvorby tej veľkej osemmetrovej mozaiky zabral mesiac každodennej práce. Dni boli na jeseň už kratšie a rána chladnejšie. Najviac vyhovujúcim počasím boli teplé slnečné lúče a jemný vánok, ktoré rýchlejšie vysúšali lepidlo pod čriepkami. Každý dokončený úsek bolo potrebné pred odchodom očistiť od nečistôt a to sa dá len na už zaschnutom podklade. Za silnejšieho vetra alebo na priamom a ostrom slnku to zas schlo príliš rýchlo. Počas upršaných dní bol tento proces spomalený, pretože lepidlo nie a nie zaschnúť. Počasiu sme jednoducho museli prispôsobiť aj spôsob prípravy a hustotu cementového lepidla. Nuž, nie je to tvorba v suchu a teple domova.
Na akých dielach pracujete momentálne?
V súčasnosti pracujem na ďalších 3 mozaikách, ktoré sú umiestnené na Etape 3, bytových domov Kamence. Jedná sa o mozaiky menších rozmerov, a to cca 1,8 x 1,2 m, ktoré sú umiestnené pri vstupoch do budov. Tematicky sú blízke veľkoformátovej mozaiky na priečelí vchodu do jednej z budov na Etape 2. Prvá z nich znázorňuje kačicu divú spolu s florálnym vzorom po oboch stranách krídel, druhá znázorňuje trs rozkvitnutých hlavičiek púpav, ktoré oblieta včela a tretia znázorňuje hlávky vlčích makov. V deň, kedy sme prišli na prvú obhliadku terénu a plôch na lepenie boli na okolitých lúkach práve obrovské plochy červených hláv divých makov.
Aké sú vaše najbližšie plány? A bude to niečo opäť verejne viditeľné?
Najbližšie budú viditeľné už spomínané mozaiky na etape 3 na Kamencoch, ktoré budú dokončené už v polovici mesiaca september. Pravdepodobne sa potom presuniem s podobným projektov do Brezna. A v pláne mám uskutočniť aj maľbu na jednu z budov, ktoré plánujú v budúcnosti asanovať Železnice Slovenskej republiky. Maľby sa budú nachádzať v jednej z priľahlých obcí pri Žiline a bude znázorňovať funkciu budovy v minulosti. Dúfam, že do obce možno priláka viac zvedavých ľudí, ktorí sa po zhliadnutí môžu vybrať na prechádzku po priľahlých kopcoch a užiť si krásny výhľad na dolinu Váhu.
Leto sa pomaly preklápa do jesene a jeseň do zimy. Vy každoročne vytvárate krásne tematické kalendáre, ktoré predávate na vianočnom trhu v Novej synagóge v Žiline. Chystáte si už ilustrácie?
Áno, ilustrácie už usilovne hromadím a veľmi sa teším na ďalší z každoročných kalendárov a taktiež na samotnú akciu vianočného trhu v priestoroch Novej Synagógy, ktorá má jedinečnú atmosféru a podporuje miestnych umelcov a tvorcov. Oproti minuloročným kalendárom, kedy som znázorňovala hlavne vtáctvo a cicavce žijúce na Slovensku bude tento kalendár trochu iný. V tohtoročnom kalendári by som chcela znázorniť priateľstvo a spoločné aktivity dvoch hlavných protagonistov, ktorí vás budú sprevádzať celým rokom, chlapcom Oskarom a jeho štvornohým kamarátom Paľom.
