Slovenská torta v žilinských farbách
Yoshiho pozvala do Žiliny mamina jedného z prváčikov na Martinskej, ktorá vedie krúžok japončiny. Riaditeľka Baáta Veselská povedala: „Dúfam, že táto spolupráca bude ďalej pokračovať. Keďže je pani Denisa Ogino aj autorkou knižky o varení, plánujeme zorganizovať aj besedu s pedagógmi,“
povedala. Ak sme už pri dobrotách, panie kuchárky zo školy upiekli Yoshimu k narodeninám krásnu tortu s mapkou Slovenska a v žlto-zelených žilinských farbách. Yoshiho to viditeľne dojalo. „Tak ma to rozrušilo, až som sa spotil,“ smial sa.
Učiteľov si veľmi vážia
Pedagógov zaujímalo aj to, či majú v Japonsku so školstvom a zdravotníctvom taký problém ako u nás. Yoshi odpovedal, že nemocnice a školy dostávajú
toľko peňazí, koľko stanovuje zákon a dodržiavajú to. „Z vlastnej skúsenosti viem, že si učiteľov veľmi vážia a veľa pre nich znamenajú,“ povedala Denisa Ogino. V Japonsku žila desať rokov a tiež tam učila. Pre zaujímavosť, všetky deti v japonských školách nosia rovnaké papuče, inak sú zvyknuté chodiť bosé. Hostia si obúvajú papuče inej farby a keď idú na toaletu, prezujú si zase iné papuče.
Školské toalety si čistia žiaci
Aj v japonských školách sa rodičia detí vedia vyzbierať na niečo, čo v škole treba navyše. A deti si to potom veľmi vážia a neničia to. Vo všeobecnosti ich v školách vedú k tomu, aby si vážili spoločný majetok. Napríklad im žiacke toalety nečistia upratovačky, robia to samy. Okrem toho sa deti od malička
otužujú, v školách nemajú radiátory . A pritom majú holé nohy, pretože pančochy sú pre Japoncov neestetické až vyzývavé.
Na besedu prišli z Bratislavy, aj z úcty voči Yoshimu, džudisti zo Slávie STU Bratislava, ktorí v Japonsku boli a trénovali
tam. „Deti sú tam cieľavedomé a disciplínované. Túžia sa dostať na olympiádu,” povedal džudista a tréner Matej Zagorov.
Fascinuje ich postoj Japoncov k životu
Špecialitou medzi žilinskými školami je krúžok japončiny. Deviatačka Táňa nám povedala, že ju na Japoncoch najviac fascinuje, akí sú k sebe úctiví a ich postoj k životu. Ale jazyk sa učí aj kvôli animé a hudbe. „Fascinuje ma kultúra a zaujímavé je písanie. Japonci majú tri abecedy a ja ovládam jeden a pol.“ Mirka Kasášová sa rovnako ako Táňa tiež učí japončinu pol roka. „Mám záľubu tiež v kreslených komiksoch a páči sa mi aj ich hudba. Gramatika je pomerne ľahká, no písmo je dosť ťažké,“ myslí si. <
Dana Mlejneková
Snímka autorka
