Pôsobíte ako učiteľ na základnej umeleckej škole. Aká bola vaša cesta k tejto škole a vôbec k učiteľstvu?
Ako dieťa som hral niekoľko rokov na husliach, ale nebola to z mojej strany úplne dobrovoľná a vítaná činnosť, mal som záujem skôr o nejaký plechový dychový nástroj. Zhruba v desiatich rokoch som s husľami sekol a začal sa venovať lesnému rohu pod vedením Jozefa Šalagu práve na ZUŠ L. Árvaya. Po absolvovaní konzervatória som sa rozhodol vyskúšať učiteľské remeslo a vrátil som sa. Keďže ZUŠ a konzervatórium boli od seba, v tom čase, asi sto metrov, dá sa oprávnene povedať, že som to v živote ďaleko nedotiahol.
Učíte na lesný roh a zobcovú flautu. Je záujem o tieto nástroje?
Niekoľko žiakov som na lesný roh v začiatkoch mal, ale potom som sa začal viac sústrediť na zobcovú flautu, ktorá má momentálne v mojej triede stopercentné zastúpenie. Sám som v detstve na flaute nehral, ale postupne som si ju osvojil i obľúbil. Momentálne študujem hru na nej na konzervatóriu v Bratislave pod vedením Kataríny Dučai.
Na ktoré nástroje hráte vy?
Mám v triede lesný roh, niekoľko fláut a klavír. Takže, keď sa vyskytne čas a chuť, hrám si sám pre seba na niektorý z nich. Žiaľ, na úrovni, ktorá nie je určená pre cudzie uši.
Mali ste k hudbe blízko od malička?
Moji rodičia sú zakladajúcimi členmi Štátneho komorného orchestra v Žiline, takže som bol obklopený hudbou nie od narodenia, ale od zygoty. Pamätám si, že Smetanu a Janáčka som počúval už v škôlkarskom veku.
Ako je to s vážnou hudbou dnes?
Viete, ja učím na ŽUŠ, takže sa môžem vyjadriť len k tomu, že rodičia sa o umelecký rast svojich detí zaujímajú a koncerty u nás sú navštevované. Všeobecne si myslím, že vážna hudba tu v nejakej podobe bude vždy, i keď to nebude masová záležitosť. A je tu aj otázka, čo je to vlastne vážna hudba, pretože pod týmto označením si každý poslucháč predstaví niečo iné.
Je záujem o štúdium na ZUŠ zo strany detí a ich rodičov?
Každoročne v čase prijímacích skúšok prichádza na našu školu dostatok záujemcov. Prvý impulz dávajú, samozrejme, rodičia. Ak sami nejaký nástroj v detstve študovali, vedia, že poznanie hudby a schopnosť ju na nejakej úrovni interpretovať obohacuje človeku život.
Spoznáte talent okamžite?
Určite nie. Je nejaký potenciál, ktorý má každý z nás v sebe, a ten sa dá za určitých podmienok, ideálne intenzívnou prácou, rozvíjať. To všetko chce svoj čas. Preto sa veľmi často stáva, že žiak, ktorý vyzeral sľubne a „talentovane“ stagnuje, alebo upadá a ich spočiatku ďaleko priemernejší spolužiaci ich predbiehajú. Záleží veľmi na tom, čo (mladý) človek chce dosiahnuť a rodičia mu, samozrejme, môžu veľmi pomôcť tým, že mu v ranej fáze štúdia nastavia poctivý vzťah ku každodennému cvičeniu na nástroji. V tom je základ rozvoja akéhokoľvek talentu.
Máme v Žiline výnimočné talenty? Spomeňme niektoré.
Veľmi rád by som spomenul inšpirujúce osobnosti ako je Roman Patkolo, najlepší kontrabasista na svete alebo operná hviezda Pavol Bršlík. Sú to samozrejme dospelí umelci, ale vyšli z tohto prostredia a v hudobnom svete sa dotkli najvyšších mét. Som samozrejme veľmi hrdý na fakt, že dva výnimočné hudobné zjavy zo Žiliny vyšli z mojej triedy – Ajna Marosz a Klára Valentovičová. Nemôže však každý hrať ako ony - to čo je pre mňa ako učiteľa dôležité, aby mal žiak chuť na sebe pracovať a rozvíjať sa.
Ak idete za kultúrou vy, čo si zvolíte?
Každý deň trávim doobedie v priestore, z ktorého sa s kolegami, a zároveň priateľmi, dlhodobo snažíme vytvárať kultúrny bod na mape mesta. Je na Mariánskom námestie a volá sa Artforum. Ďalej patria medzi moje obľúbené kultúrne stánky Nová synagóga, Rosenfeldov palác, Štátny komorný orchester a iné. Na tomto mieste by som vedeniam týchto inštitúcií veľmi rád poďakoval za to, že moji študenti môžu v týchto priestoroch raz za čas vystúpiť – je to potom pekný a veľký zážitok pre všetkých zúčastnených vrátane mňa, samozrejme.
Váš najsilnejší umelecký zážitok?
Ťažká otázka, mám veľa najsilnejších umeleckých zážitkov. Vždy záleží na tom, ako sa človek hudbe či umeniu všeobecne otvorí. Ako pre pedagóga sú pre mňa silné tieto momenty – keď Ajna Marosz hrala na otváracom koncerte festivalu „Viva musica!“ s fantastickým ansámblom Solamente naturali pod vedením Miloša Valenta, keď Klára Valentovičová hrala svetovú premiéru koncertu Jaroslava Pelikána v Prahe pod vedením samotného autora. Ďalší koncert napísal pre Ajnu výborný žilinský hudobník Marek Pastírik a pred rokom sa premiéroval v Dome Umenia Fatra s ŠKO. To sú pre mňa nezabudnuteľné momenty.
Hovorí sa, že kultúra je na Slovensku poddimenzovaná. Súhlasíte s tým?
Kde je poddimenzovaná kultúrnosť, tam sa nemôže dariť kultúre.
Viedli ste k hudbe aj svoje deti?
Áno, synovia, keď boli mladší, hrávali na klavír. Hudba je pre nich veľmi dôležitá, orientujú sa v širokom spektre jej žánrov, ale nemajú potrebu ju vytvárať.
Na čo sa v najbližšej dobe tešíte?
Je toho naozaj veľa. Mám doma dvoch maturantov, takže sa teším, až to budú mať úspešne za sebou a v lete si doprajeme spoločnú dovolenku. V apríli má v českom vydavateľstve Nibiru vyjsť CD, na ktorom ako sólistka účinkuje Klára Valentovičová – to je niečo zo sféry snov, a zobudím sa, až ho budem naozaj držať v ruke. Mám tiež sľúbené nové skladby pre zobcovú flautu a orchester od dvoch autoriek – mladučkej Slovenky Haimoni Balgavej a českej skladateľskej legendy Sylvie Bodorovej. A na konci júna chcem v Dome umenia Fatra zorganizovať koncert, na ktorom spolu vystúpia Klára i Ajna Marosz. Bude to naozaj obrovská výzva a srdečne všetkých čitateľov pozývam!
Niečo viac o Pavlovi Stillerovi
Vzdelanie: Absolvent konzervatória v Žiline a takmer v Bratislave.
Záľuby: Príroda, knihy, architektúra, cestovanie, jedenie, varenie.
Obľúbené knihy: Všetko od Kazua Ishigura.
Rodina: Synovia Matúš a Kryštof, snúbenica Zlatica.
Obľúbené miesto v Žiline: Most medzi cintorínom a chladiarňami.
Čo si na ľuďoch vážite? Keď sa od nich môžem učiť byť lepším.
Aké sú vaše cestovateľské sny: Raz sa vrátiť, odkiaľ som prišiel.
Aké je vaše obľúbená skladba? Tá, ktorá mi práve hrá v hlave.
Alexandra Janigová, snímky archív P. S.
Výkrik: Všeobecne si myslím, že vážna hudba tu v nejakej podobe bude vždy, i keď to nebude masová záležitosť.
1. Tel Aviv na fotografii s A.Marosz a K.Valentovičovou (vpravo).
2. Stiller s otcom na poľovníckej svadbe.
3. Uvádzanie koncertu v Novej synagóge.
4. So svojou rodinou. Pavel má dvoch synov.
5. Pri hre na flautu.
