Existencia Atlantídy sa doposiaľ nepotvrdila, hoci ju mnohí hľadali. Neprebádané je aj podzemie pod Žilinou a môžeme sa len domnievať, či sa v ňom neukrýva pôvodné mesto. Veď katakomby sú jedny z najstarších zachovaných pozostatkov Žiliny. Napokon, aj Schliemann objavil Tróju na základe legendy, ktorej uveril.
ŽILINA. Michal Chudík, ktorý sprevádza návštevníkov žilinských katakomb pod Sirotárskym kostolom, nám vložil počas jednej prehliadky „chrobáka do hlavy“. Je možné, že sa pod Mariánskym námestím ukrývajú neobjavené chodby pôvodného mesta? „Každý archeológ a historik pracuje aj s tým, čo sa hovorí. Žilina má dlhú a bohatú históriu, ale nie je tu inštitúcia, ktorá by sa zaoberala jej výskumom. To dáva priestor na vznik rôznych legiend. Pravdou je, že sa na námestí a okolo Farského kostola robili archeologické prieskumy, ale v 90. rokoch sa zastavili a nikdy neboli dotiahnuté do konca. Prieskum bol ukončený predčasne, lebo námestie sa vynovovalo. Archeológovia prišli do hĺbky 3 – 4 metrov a našli veľa zaujímavých vecí, ako budovu v strede námestia, ktorá sa považovala najprv za radnicu, aj keď sa potom zistilo, že ňou nebola. Nenašli však chodby, aj keď s tým zámerom tam išli,“ vysvetľuje.
Katakomby, ktoré sú pozostatky pôvodných domov a nachádzajú sa pod Sirotárom, sú v hĺbke troch metrov. Chodby by sa ale teoreticky mohli nachádzať ešte hlbšie. Základy budov zo 16. a 17. storočia sa nachádzali na inej úrovni zeme. Tá sa rokmi zvyšovala aj tým, že na rozvalinách a sutinách domov ľudia stavali nové obydlia.
Chodíme po cintoríne Samozrejme, domy a priestory pod nimi sú a vždy boli v súkromnom vlastníctve. Archeologický prieskum stojí nemalé peniaze a máloktorý majiteľ je ochotný investovať do takejto akcie. „Ono aj keď sa menili majitelia, napríklad keď ten pôvodný zomrel, mohol si so sebou do hrobu zobrať informáciu, kadiaľ sa do niektorých chodieb alebo priestorov dalo dostať. Vchod bol trebárs zamurovaný a nový majiteľ ho tak nenašiel, vlastne ani len netušil, že sa tam niečo skrýva. Počas ubiehajúcich rokov sa zabudlo, že niekde nejaký vchod je, respektíve sa prestal používať a upadol do zabudnutia,“ hovorí Michal Chudík. Zvlášť za komunistov sa vraj podzemné priestory zasypávali alebo zamurovali. „Napríklad pod Budatínskym hradom, pri opravách v 70. rokoch, Pamiatkostav zasypal väčšinu pivníc. To isté sa urobilo pod ciachovňou, kde je celá strojovňa zasypaná a zamurovaná. Veľakrát to upadne do zabudnutia a my potom môžeme špekulovať, čo sa tam asi nachádza...,“ prezrádza.
V roku 1940 aj dlážku Farského kostola zaliali betónom a pokryli novou dlažbou. Všetky vstupy do krýpt sa tým uzavreli. „Je tam šesť krýpt. Počas stredoveku sa pochovávalo v Žiline najmä okolo Farského kostola, lebo ten bol priamo v centre, a okolo Kostola sv. Štefana v Závodí. Keď sa teraz prechádzame okolo Farského kostola, vlastne chodíme po cintoríne. Počas archeologického prieskumu sa tu našli pozostatky stavieb a mnoho ľudských pozostatkov. O tých kryptách sa vie, ale ktovie z akého dôvodu to vtedy zaliali,“ pokračuje sprievodca žilinským podzemím.
Chystá sa však sprístupnenie krypty pod Kostolom sv. Barbory, kde bolo pochovaných 150 ľudí. „Zvlášť u františkánov boli tieto miesta vnímané ako posvätné a preto sa tu pochovávali skôr ľudia zo šľachtických rodín. Má tu hrob aj poľské knieža, ktoré dožilo v exile v Žiline a podporovalo františkánov,“ hovorí.
Hroby lákali vykrádačov Sirotársky kláštor s kostolom bol postavený na piatich domoch. Dnes sa dá prejsť pivnicami všetkých piatich, ostali v podstate nezmenené, iba sa prepojili do jedného priestoru. „S katakombami sa spája ďalšia záhada. Máme svedka, ktorý kedysi miništroval v Sirotári, a ten si pamätá, že tam boli zachované dve hrobové miesta. Boli v nich pochovaní mnísi v habitoch, takže mohlo ísť o jezuitov. Pýtal som sa jedného z kapucínov a on potvrdil, že jezuiti sa pochovávali v habitoch, takže to môže byť pravda. Videl som fotografie ešte z doby, keď tam sídlila Považská galéria umenia. Mali tam nejaké inštalácie a tie čelá hrobových miest boli ešte neporušené,“ spomína si. Medzitým, ako odišli galéristi (v rokoch 1991 – 92) a prišli kapucíni, musel prísť niekto, kto ich zničil. „Dnes tam už nie sú žiadne pozostatky tiel, iba pár kostí. Pravdepodobne to boli vykrádači hrobov. Ľudia si veľakrát mysleli, že v hroboch nájdu poklady. To nie je nič nové, vykrádači tu boli vždy,“ dodáva Michal Chudík.
Katakomby boli pre verejnosť sprístupnené v roku 2007. „Pamätám si, keď som tam chcel ísť prvýkrát a ešte som nesprevádzal. Bol to problém, lebo boli otvorené dvakrát do roka. Teraz to je približne dvakrát do mesiaca,“ porovnáva. Záujem o prehliadky je veľký. Každý má chuť nadýchať sa tajomna a predstavovať si, že za starými múrmi sa nachádzajú zabudnuté chodby.
Podľa sprievodcu by si tento priestor zaslúžil hĺbkový prieskum, ktorý môže odhaliť veľa z histórie tohto miesta, ale aj Žiliny ako takej. „Sú to predsa najstaršie zachované stavby na námestí,“ uzatvára.
Veronika Cvinčeková
Snímky autorka, Krajský pamiatkový úrad Žilina
