Cestovný ruch na Slovensku upadá. Zisky z neho za minulý rok poklesli o 13,8 %. Susedným Čechom, napríklad, zisky medziročne narástli o 10 %, Poliakom o 4,7 % a Maďarom o rovné 4 %. Je to alarmujúci údaj, na ktorom sa podľa bývalého riaditeľa SACR Petra Belinského podieľa viacero faktorov. Vláda vraj svoju úlohu nezvláda v oblasti marketingu a zbytočnou byrokraciou sťažuje podnikateľom život. A ako je na tom Žilina? Žilinský okres sa medziročne rovnako prepadol. A to ho ťahá dopredu Terchová a Vrátna, vďaka čomu bol piatym najnavštevovanejším na Slovensku za minulý rok. Žilinčanom podnikajúcim v cestovnom ruchu sa však dýcha stále horšie. Platia vysoké dane a to ich ťahá k zemi. Navyše, zo strany mesta neexistuje ucelená koncepcia, ako im pomôcť a tým pomôcť aj mestu Žilina a cestovnému ruchu v ňom. Oficiálne vyjadrenie mesta hovorí o tom, že každoročne organizujú podujatia, ktoré do Žiliny lákajú množstvo turistov. Áno, to je síce pravda, ale Carneval Slovakia, Staromestské slávnosti, Stredoveký deň ani Vianočné trhy táto politická garnitúra nevymyslela, ale zdedila od svojich predchodcov. Kvalitou síce nestagnujú, ale chýba im premyslený marketing. O tom, že prilákanie návštevníkov do mesta nie je prioritou vedenia mesta (minimálne podľa skutkov), svedčí aj ďalšia odpoveď hovorcu o tom, čo ďalšie robia pre rozvoj cestovného ruchu: „Mesto Žilina vydáva svoje vlastné periodikum – Radničné noviny, ktoré vychádzajú raz za mesiac a mesto v nich občanov informuje aj o kultúrnych a športových podujatiach, ktoré sa konajú v meste.“ To však turistov do Žiliny nepriláka. Ako nádejné vyzerá sprístupnenie Burianovej veže či Potulky mestom. To sú však azda jediné dve aktivity, ktoré dala radnica k dobru pre rozvoj cestovného ruchu. A keď k tomu pripočítame filozofiu, že nízke dane pre občanov je potrebné kompenzovať vysokými daňami podnikateľov, je úpadok cestovného ruchu v Žiline logický.
Michal Filek,
šéfredaktor
