Prioritou ministra zdravotníctva a premiéra je momentálne rozložiť a bagatelizovať štrajk učiteľov a protestnú akciu zdravotných sestier. Tej pozornosti, ktorú na seba tieto dve akcie odklonili z oveľa vážnejšej témy, ako sú prúdiace desaťtisíce utečencov do Bratislavy, Žiliny, Nitry a ostatných bášt republiky, už bolo hádam dosť. Či sa im to však podarí, je v tejto chvíli stále otázne. Už-už sa zdalo, že so sestričkami by sa mohol premiér nejako pomeriť. Tie totiž prejavili ochotu sa vrátiť a k tomu im stačilo, aby mali garantované zvyšovanie platov tak, ako to bolo pred účinnosťou novely zákona, ktorá im garantovaný základ platu naopak, znížila. Robert Fico je však zrejme ješitný chlap, a tak vidiac v ústupku sestier náznak slabosti protivníka, rozhodol sa na požiadavku nepristúpiť. Odkázal im, že nevidí dôvod zvyšovať plat sestrám, ktoré dali výpovede, a neurobiť tak pri tých, ktoré pracujú a plnia si svoje povinnosti. Naopak, rokovania posunul na plecia riaditeľov nemocníc a ako to v praxi vyzeralo v Žiline, už vieme. Nijako. Vlastne najhoršie ako mohlo. Nedohodli sa a sestry zostávajú aj dnes ráno mimo nemocnice. Dokedy? To je momentálne v prvom rade otázka na premiéra a ministra zdravotníctva. Lebo ústupok, ktorý sestry urobili, teda ten, že sú ochotné nateraz akceptovať zvýšenie platov len tých sestier, ktoré dali výpovede a netrvali na memorande, je pomerne veľký. Podľa autora týchto riadkov dokonca zachádza až za hranu. Uvidíme teda, ako budú prebiehať ďalšie rokovania s riaditeľom (ten je v Žiline len vykonávateľom vôle z vyšších miest), prípadne námestníčkou pre ošetrovateľstvo. Ak nedôjde k dohode, sestry by mali vydržať čo najdlhšie. Lebo kauzy Kostka, CT Piešťany, Forai a ďalšie sú stále živé. Preteká cez ne mnoho peňazí, ale na to, aby vláda dala aspoň prísľub, že sa podmienkami sestier bude zaoberať, stále niet. A blížia sa voľby. Čím dlhšie vydržia, tým horšie pre Fica. Nakoniec bude musieť ustúpiť. Inak jeho tlačovky o utečencoch nebudú nikoho zaujímať.
Michal Filek,
šéfredaktor