Alene (33) pred 2,5 rokmi spôsobil vírusový zápal do miechy to, že jej stŕpli ruky i nohy. Hoci jej lekári nedávali šancu, vďaka pomoci neziskového fondu Hlavný stan nádeje a finančného príspevku i niektorých z vás, čitateľov, jej bola umožnená liečba prostredníctvom plazmagenerátora.
Do bazéna ju nepustia
Dnes, po niekoľkých týždňoch a mesiacoch, pociťuje Alena výrazné zmeny. „Cítim, že by som sa už postavila na nohy, ale zatiaľ mám slabé svaly,“ opisuje Alena. Na posilnenie svalov a kĺbov berie výživové doplnky, ktoré sú finančne náročné, potrebovala by však hlavne rehabilitovať. „Rehabilitácia v posteli stojí aj 15 eur na hodinu, to si z môjho dôchodku nemôžem dovoliť. A do nemocnice do bazéna ma nepustia, pretože nemám ešte zahojené dekubity, považujú ich za infekčné,“ vysvetľuje. Dekubity, alebo preležaniny sa jej vytvorili v nemocnici tesne po úraze a len za dva dni. Na tele však ostávajú roky. Vďaka plazmagenerátoru a celkovej liečbe sa Alene hoja zázračne rýchlo, je ale otázkou času, kým sa koža celkom obnoví a Alena bude môcť absolvovať rehabilitácie vo vode.
Vydrží do konca
Pozitívnym smerom sa uberá i citlivosť v jej rukách. Dokáže ich už ohýbať, no na zlepšenie motoriky potrebuje trénovať. „Mal by mi pomôcť počítač a stláčanie kláves. Boli mi odporučené aj ortézy na ruky, aby sa mi aspoň vystreli prsty. Musím si ich dať vyrobiť na mieru,“ hovorí.
Na liečbu treba nemálo financií i trpezlivosť, zdá sa však, že Alena Kováčová má za sebou dlhšiu časť cesty. „Ja vydržím do konca, a pozitívne je, že i moji ošetrovatelia si predsavzali, že sa jednoducho na tie nohy postavím,“ dodáva mladá žena na záver.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
Alene Kováčovej zaplatil celú liečbu Hlavný stan nádeje a čitatelia Žilinského večerníka.
