Z dôvodu ochrany bunkra nebudeme uvádzať jeho presnú polohu. Prezradíme však, že sa nachádza blízko centra mesta a v súčasnosti je nad ním parkovisko. Pozemok je však dodnes obohnaný vysokým panelovým múrom s ostnatým drôtom. Ak by sme však nepoznali jeho presnú lokalitu, pravdepodobne by nám táto súvislosť unikla... Náš zdroj, nazvime ho Martin, nám pred pár dňami poslal do redakcie niekoľko fotografií zvnútra tohto dobre utajeného bunkra. „Bunker je výnimočný, doteraz som v podobnom nebol,“ napísal nám do správy.
VELITEĽSKÝ BUNKER
Podľa jeho slov ide o veliteľský kryt civilnej ochrany, najdôležitejší v rámci Žiliny. Do krytu sa dá dostať cez tri vstupy. Cez núdzový výlez, ktorý ústi rovno na parkovisko a dva hlavné vchody, ktoré sú situované pod kopcom a uzatvorené ťažkými železnými dverami. Za nimi sa tiahne takmer 20-metrová chodba ústiaca do samotného bunkra, zakopaného 10 až 15 metrov pod zemou.
„Bunker si môžeme predstaviť ako dvojposchodovú podzemnú stavbu pripomínajúcu obyčajnú nadzemnú budovu, ibaže bez okien. V kryte nie sú žiadne miestnosti pre obyčajných civilistov, žiadne postele, ale len kancelárie a pracovné miestnosti pre vopred vybraný školený personál a vedenie mesta,“ rozpráva Martin, ktorý vo svojom voľnom čase rád skúma opustené stavby.
V Žiline už pár krytov civilnej ochrany preskúmal. O tomto sa dozvedel cez svojich známych. Bunker ho zaujal najmä tým, že slúžil vojenskej „elite“. „V prípade potreby dokázali z krytu vysielať po drôtovom rozhlase hlásenia do každej domácnosti či kancelárie v meste. Sklady v bunkri boli obmedzené. Bolo to len veliteľstvo, kde by sa pri prerušení komunikácie s okolitým svetom vydávali príkazy a robili rozhodnutia,“ podelil sa s nami o svoje zistenia.
ZNIČILI HO VANDALI
Bunker skôr pripomína administratívnu budovu ako kryt civilnej ochrany. Okrem skladov a kancelárií sa tam nachádzajú aj veľké zasadacie miestnosti, dokonca i malá kuchynka. Z pôvodného vybavenia tam zostalo takmer všetko. Stoly, stoličky, kancelársky nábytok, nástenky, ochranné obleky, mapy, veľké množstvo dokumentov... „Najzaujímavejšie z nich sú podľa mňa rozmiestnenia ostatných krytov v Žiline (a nie je ich málo) či pracovné mapy, akoby sa vyvíjala situácia po výbuchu napríklad atómovej bomby v okolí Žiliny,“ opisuje Martin.
Kedy bol bunker vybudovaný, nám známe nie je, ale podobné stavby sa stavali najmä v období studenej vojny a v ďalších desaťročiach. Tento je už niekoľko rokov nefunkčný, a to vďaka vandalom, ktorí zničili elektroinštaláciu. Pred pár dňami bol bunker nanovo zabezpečený pred vstupom nepovolaných osôb. Neskúšajte doň násilne vstúpiť, môžete si narobiť zbytočné problémy, ide totiž o cudzí majetok. „Bunker je naozaj výnimočný. Chcel by som vedieť, ako dokázali postaviť takú rozsiahlu stavbu pod zemou a ešte k tomu ju utajiť pred verejnosťou. Nie som odborník a všetky informácie, ktoré o tomto bunkri mám, mám buď z vlastného pozorovania, alebo od ľudí, ktorí ma o bunkri informovali,“ dodáva Martin.
V našom okrese sa nachádza viac ako sto krytov civilnej ochrany, z toho väčšina je v Žiline. Najväčší je „ukrytý“ v areáli Žilinskej univerzity a v prípade potreby by vedel naraz ochrániť aj tisíc ľudí. Ochranné kryty sa budujú aj v súčasnosti. Jedným z „najmladších“ je plynotesný úkryt (v roku 2011 zaradený do centrálneho registra ochranných stavieb civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR), ktorý bol postavený pri Zriaďovacej stanici Žilina – Teplička nad Váhom. Svoje vlastné úkryty v prípade ohrozenia má aj mesto Žilina. Dokopy spravuje 24 krytov, pričom najväčší sa nachádza pod Ulicou Juraja Fándlyho s kapacitou cca 500 ľudí.
BUNKER POD ŠKOLOU
Každý kryt je niečím zaujímavý. Napríklad jeden nedokončený, ale po mnohých stránkach výnimočný sa nachádza pod základnou školou na Hájiku. Kryt na najmladšom žilinskom sídlisku začali stavať v 80. rokoch minulého storočia. V tom čase sa podarilo presadiť, aby sa využíval aj na športové účely. Vybudovanie takéhoto krytu však bolo finančne náročné a po roku 1989 tento projekt upadol do zabudnutia. Preto tam možno dodnes nájsť nedokončený bazén, sauny, squashové ihrisko či posilňovňu.
Mesto by však bývalému krytu chcelo vdýchnuť nový život. „Mesto plánuje využiť tento priestor na športové a voľnočasové aktivity najmä pre deti a mládež,“ informovala začiatkom tohto roka hovorkyňa mesta Barbora Zigová, keď kryt po niekoľkých rokoch znovu otvorili a ukázali verejnosti. Ako ďalej prezradila, mesto plánuje vyčleniť sumu vo výške 50-tisíc eur na štúdiu a projektovú dokumentáciu, aby sa mohlo uchádzať o výzvu z niektorých operačných programov, a tak získať peniaze z externých zdrojov na jeho dokončenie.
Ojedinelé bunkre sa nachádzajú aj pod budovou Elektrární v centre mesta. Počas výstavby tejto jedinečnej architektonickej stavby, ktorá je od roku 2011 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, boli v jej suteréne vybudované aj dva kryty civilnej ochrany – pre administratívnu aj obytnú časť. Keďže v tom období zúrila druhá svetová vojna, na výstavbu celého suterénu bola použitá oceľovo-betónová konštrukcia, aby odolala aj prípadnému vojenskému útoku. Strop bol vystužený poistnou drevenou konštrukciou z trámov a kmeňov stromov.
