Čerstvý dôchodca sa naďalej zaujímal o predmet svojej celoživotnej práce a narazil na množstvo múzeí zameraných na výpočtovú techniku, spotrebnú aj profesionálnu elektroniku. U nás však takáto história akoby neexistovala. Všetko sa zabudlo. „Existujú ustanovizne, ktoré si pripomínajú drotárstvo, hrnčiarstvo, čipkárstvo. Ale že sa v určitom období na Slovensku úspešne rozvíjala elektrotechnika, elektrotechnika a výpočtová technika, o tom nenájdete nikde ani zmienky. Napadlo mi, že by určite stálo za to dostať to do povedomia,“ hovorí.
Pátrať prirodzene začal v archívoch VÚVT. Príliš ale nepochodil. Všetko bolo zlikvidované. Pátrať preto začal najmä v súkromných archívoch bývalých zamestnancov. Darilo sa mu a z materiálov vznikla prvá knižka, v ktorej zmapoval, čo sa dialo vo VÚVT v určitom časovom období. Jej názov bol Príspevok VÚVT k rozvoju výpočtovej techniky v Československu. V roku 2016 vyšiel prvý diel, rok na to nasledoval druhý. Vydaniu knihy predchádzala webová stránka www.vuvt-zilina.sk, ktorá funguje dodnes.
Kniha čitateľov zaujala. Mnohí známi však nedali autorovi pokoj a nabádali ho, že by chceli exponáty vidieť na vlastné oči. „Hľadal som preto možnosti, či a kde by sa dala zorganizovať výstava. V ústrety mi vyšli na Žilinskom samosprávnom kraji, kde nakoniec v októbri minulého roku hostili celé štyri týždne moju výstavu. Myslím si, že mala veľmi pozitívny ohlas. Navštívilo ju aj viacero školských výprav a práve to ma inšpirovalo, že je potrebné dať mladým možnosť, aby mohli na vlastné oči vidieť technické exponáty a pochopiť, ako fungujú. Myslím si, že im to môže veľmi uľahčiť rozhodovanie o svojom budúcom povolaní,“ hovorí Milan Gábik.
Práve preto nechcel exponáty po skončení výstavy vrátiť do škatúľ a do pivnice. Začal pracovať na tom, aby ich bolo možné niekam umiestniť ako stálu expozíciu. „Dostala sa mi do uší informácia, že Žilinský samosprávny kraj získal do vlastníctva budovu prvej žilinskej parnej elektrárne, tzv. Ciachovne a hľadá jej využitie. Napadlo mi, že by bolo ideálne, keby technické múzeum vzniklo práve v tejto technickej kultúrnej pamiatke. V decembri som teda oslovil riaditeľku odboru kultúry a oboznámil som ju so zámerom.
Predstavu si vypočula aj predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. Povedala, že v súčasnosti hľadajú spôsob, ako túto národnú kultúrnu pamiatku obnoviť a môj zámer sa jej pozdával.“
Zámer Milana Gábika spočíva v troch východiskách. To prvé je, že múzeum bude určené pre rodičov a deti, ktoré sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní. „Pre nich môže byť nesmierne užitočné, ak budú mať k dispozícii takúto výstavu, na ktorej sa oboznámia s technickou históriou a s históriou techniky. Súčasťou múzea preto budú aj interaktívne prvky, ako pomôcka pre deti na rozhodovanie sa do budúcna.“
Ďalším východiskom je skutočnosť, že v Žilinskom kraji je desať galérií, takmer každé väčšie mesto má svoje múzeum. Žiadne však nie je zamerané na techniku. Pritom je v kraji veľmi významná priemyselná história. Bolo tu množstvo fabrík, ktoré zamestnávali ľudí, vďaka čomu sa región rozvíjal. Posledným východiskom je samotná Ciachovňa, s ktorej minulosťou sa návštevníci múzea budú môcť rovnako zoznámiť.
„Zameranie sme teda smerovali k tomu, čo bolo typické pre ŽSK. Bola tu fabrika Tesla Orava, kde sa vyrábali televízory a ktorá profilovala celú Oravu. V Námestove sa zase vyrábali počítače a bola to jedna z najznámejších fabrík v Československu. Tesla Liptovský Hrádok vyrábala telekomunikačné zariadenia. Preto je múzeum venované elektrotechnike a informačným technológiám. Expozície by mali byť členené na výpočtovú a informačnú techniku, spotrebnú elektroniku, investičnú elektrotechniku a históriu prvej parnej elektrárne v Žiline.“
Milan Gábik ešte stále zhromažďuje exponáty. Mnoho z nich je v súkromnom vlastníctve ľudí, ktorí pracovali vo VÚVT a mali možnosť si ich odkúpiť. Dnes je veľa takých, ktorí sú ochotní ich do múzea poskytnúť. „Máme aj informáciu, že v Nižnej existuje zbierka všetkých TV prijímačov, ktoré sa vyrábali vo fabrike. Rád by som sa k nim dopátral. Veľmi by som bol povďačný aj ľuďom, ktorí majú doma nejaké exponáty a boli by ochotní ich poskytnúť pre potreby múzea, môžu ma kontaktovať e-mailom [email protected].“
