Ten sa po desiatich rokoch vojny vracia víťazne domov z vyplienenej Tróje. Blízko krétskych brehov však zastihne jeho loďstvo silná búrka a on, aby sa zachránil, prisľúbi obetovať božstvám mora prvú živú bytosť, ktorú na Kréte stretne. Keď však na jedinej lodi, ktorá sa v búrke nepotopí, pristane na domovskom brehu, prvý, koho uvidí, je jeho vlastný syn Idamantes. Obrazmi vášne, zrady a krvavej obety nečakane preblesne prekvapivý humor.
Autor Roland Schimmelpfennig v hre invenčne a súčasným jazykom rozohráva rôzne variácie tradovaného mýtu. Obrazmi vášne, zrady a krvavej obety nečakane preblesne prekvapivý humor. Alternatívne verzie príbehu, ktoré sa dopĺňajú alebo si navzájom protirečia, sa na javisku vynárajú prostredníctvom mnohohlasného zboru, ktorý evokuje antický chór.
Autor z jednotlivých hlasov chóru a rôznych nití príbehu rafinovane splieta dramatickú báseň s otvoreným, nejednoznačným koncom. Osudový sľub a to, čo po ňom nasledovalo (ale aj to, čo mu predchádzalo), sú pre Schimmelpfenniga zároveň príležitosťou, ako nastoliť otázky, ktoré presahujú konkrétny mýtus a dotýkajú sa univerzálnej ľudskej existencie.
Hra Ídomeneus bola napísaná na objednávku pre mníchovské divadlo Bayerische Staatsschauspiel, kde mala aj premiéru (réžia Dieter Dorn) v roku 2008 pri príležitosti znovuotvorenia jeho zrekonštruovanej historickej scény Cuvilliés – Theater.
V roku 1781 mala v tomto mníchovskom divadle svetovú premiéru Mozartova opera Idomeneo, ktorá sa tiež zaoberá antickým mýtom o krétskom kráľovi.
