Posledné dve stretnutia roku 2014 si vybojoval miesto v zostave 19-ročný Milan Dolinajec. V oboch prípadoch zanechal na ľade sympatický dojem. Žilinský rodák verí, že kvalitnými výkonmi by si mohol vybojovať pevné miesto v seniorskom tíme.
Len 170 centimetrov vysoký útočník sa predviedol žilinským fanúšikom v zaujímavom svetle. Keďže na drese mal len číslo 11 (to patrí dlhodobo zranenému Patrikovi Jarabovi – pozn. autora), málokto medzi prítomnými odhalil, že ide o žilinského juniora Milana Dolinajca. „Do seniorského tímu mi pomohli výkony v juniorke, bol som na pár tréningoch a asi som trénera Mikulu presvedčil. Dúfam, že som teraz proti B. Bystrici, ale i v Košiciach hral tak, že v kabíne A‑tímu ostanem dostatočne dlhú dobu,“ nesmelo začal svoje rozprávanie usmievavý žilinský blonďák.
Keďže Vlkov sužovali zranenia či choroby, priestor dostali i mladší hráči. Prvý kontakt Milana Dolinajca s tréningovým procesom A-tímu bol dostatočne zaujímavý: „Prvýkrát som bol s Áčkom asi pred mesiacom, to len zaskočiť za chorého hráča počas tréningu. Hneď som si odniesol peknú pamiatku. Nastrelený puk mi vyrazil dva predné zuby. Dva týždne tu naplno trénujem. Je to dosť veľký prechod oproti juniorke, pretože sa hrá oveľa viac do tela a musím rýchlejšie odovzdávať puk.“
Posledný duel v kalendárnom roku 2014 v DOXXbet aréne výdatne spestrili fanúšikovia. Tí hnali Vlkov počas celého stretnutia dopredu: „Najbúrlivejšia kulisa, pred akou som hral za život. Ešte minulý rok, keď bolo play-off juniorky, to bolo zaujímavé, no teraz diváci boli fantastickí. Mrzí nás, že sme ich nepotešili výhrou. V druhej tretine sme mali veľa šancí, mohlo byť aj 4:3 pre nás. Potom sme sa snažili, no nešlo to.“
Žilinský mladík si proti Banskej Bystrici užil na ľade dostatok času, v tretej tretine sme ho mohli vidieť i v presilovej hre. „Dostal som dostatočný priestor na ľade, keďže som začínal v štvrtej päťke, no zranil sa Síkela a tréner ma hodil do druhej lajny. Som mu vďačný za tento priestor, len chýbal tomu gól z mojej strany,“ kajal sa 19-ročný rodený Žilinčan.
Práve s Banskou Bystricou mal Dolinajec viacero náznakov šancí, avšak na konci prvej tretiny nepremenil jasnú pozíciu pred bránou hostí: „Ešte som akoby taký splašený. Bola to veľká šanca, avšak postupom času by som chcel dávať góly, veď na to sú útočníci.“
Juraj Vnuk
Snímka Jakub Žabka