Žilinský Večerník

Pán riaditeľ, v priebehu troch rokov od otvorenia galérie je to už tretia výsta­va. Aká je jej téma?
Naozaj je to už tretia výstava, takže naša minigaléria má už tri roky. Prvá výstava bola ve­novaná starozákonným pro­rokom, druhá Bohorodičke a táto tretia je venovaná cir­kevným sviatkom. Otvore­ná bude do marca budúceho roku. Už teraz však pripravu­jeme ďalšiu výstavu, pretože to zaberie určitý čas. Ikony musíme vybrať, zreštauro­vať a hlavne popísať. Ku kaž­dej ikone robíme štúdiu. Od­kiaľ je, aké symboly sú na nej a urobíme o nej aj prednášku. Do budúcna by sme radi vy­dali aj ich katalóg.

Odkiaľ ikony pochádzajú?
Pôvodom sú najmä z Rus­ka. Ikony sú totiž obrazy vý­chodných cirkví. Väčšinou teda z Ruska, ale máme aj z Grécka, Bulharska, Rumun­ska, Srbska. Tiež aj z Atho­su a zo Sinaja. Žiaľ, nemáme žiadne východoslovenské. To je nám trošku ľúto.

Všetky vystavené ikony sú vaším vlastníctvom alebo si ich aj požičiavate?
Naše ikony občas aj po­žičiavame. Napríklad te­raz máme 68 ikon z našej zbierky na veľkej výstave v sninskom kaštieli, kto­rá potrvá do konca mája. Nám ale zatiaľ ikony nikto nezapožičal. Plánujeme sa však s niektorými múzea­mi dohodnúť na vzájomnej dočasnej výmene na jeden rok. Napríklad máme druž­bu s mestom Sibel v Ru­munsku, kde sa zachova­la tradícia písania ikon na skle. To je rarita, lebo ikony sa bežne píšu na drevo.

Ako dlho sa zbieraniu ikon venujete? Koľko ich máte vo svojej zbierke?
Ikony zbierame už niekoľ­ko rokov. Vytvorili sme na to občianske združenie a máme ich do 200. V týchto dňoch očakávame do našej zbierky najnovší prírastok. Z Nemec­ka príde veľká ikona ruskej nevianskej školy, čiže z Ura­lu. Tam boli kresťania vy­hnaní do baní a fabrík, kde pracovali. Kresťania tam boli potláčaní už za cárov, a na­priek tomu, že žili v ťažkých podmienkach, na ikone sú nádherné žiarivé farby. Tá nádej, ktorú vkladali do ikon, je takto zaznamenaná. Veľmi sa na ňu tešíme a chceli by sme ju pripraviť na výstavu už o rok.

Ktoré najvzácnejšie ikony si môžu pozrieť návštevníci v súčasnosti?
Teraz máme vystavené ikony od 17. do 19. storočia a kaž­dá z nich je svojím spôso­bom výnimočná. Zaujímavá je napríklad ikona Zoslanie Ducha Svätého alebo ikona Vzkriesenia, kedy Ježiš Kris­tus zostupuje do predpeklia a vyslobodzuje Adama, Evu a starozákonných spravod­livých. Otvára ľuďom nebo a berie ich tam. Toto je vlast­ne zmysel kresťanstva, že Je­žiš Kristus prišiel, aby nás vy­slobodil, aby sme mali znovu nádej kráčať ďalej. Túto iko­nu mám veľmi rád.

Kde získavate vzácne ikony zo 17. storočia?
Je to zložité, pretože vy­viezť z Ruska alebo Grécka niečo staršie ako 100 rokov, nie je možné. Na to treba veľ­mi prísne povolenia. Ale tie­to ikony boli všetky vyvezené ešte za bývalých režimov, po nástupe Lenina. Komunisti sa toho zbavovali a keď pri­šli na to, že je to veľmi dobrý artikel, začali s tým obchodo­vať. Keď napríklad šľachtické rody utekali pred Stalinom, Leninom a ďalšími tyranmi a podarilo sa im zobrať ma­jetok, často vyviezli vzácne ikony. Všetky naše ikony sme získali zo západnej Európy – z Nemecka, Holandska, Ta­lianska, Rakúska. Chodíme po aukciách umenia, zvlášť ruského umenia. Veľmi často tam bývajú ikony. V Európe bývajú štyrikrát do roka aj špecializované aukcie na iko­ny, na ktorých sa zúčastňu­jeme aj osobne. Na začiatku sme sa snažili získať čo naj­viac ikon. Teraz si však už vy­beráme a snažíme sa získať len tie najjemnejšie a naj­vzácnejšie, ktoré by mohli našu zbierku posunúť trošku ďalej.

Sú veľmi drahé?
Ako kedy. Na aukciách býva vyvolávacia cena po­merne nízka. Po dražbe sa však môže vyšplhať aj na desaťnásobok.

Ako ste sa dostali k zbiera­niu ikon?
Je to ťažko vysvetliteľné. Jed­noducho to tak prišlo. Kedysi sme boli s manželkou v Ríme a tam sme si kúpili prvú iko­nu. To sme ešte ani dobre ne­vedeli, čo to je. Tá však na nás tak prehovorila, že sme sa o ikony začali viac zaujímať. Čím viac som o tom vedel, tým viac ma to vťahovalo, až vznikol problém, čo ďalej, ako získať ďalšie ikony. Postupne sme sa naučili, kde sa kupu­jú, ako sa reštaurujú, lebo to je veľká veda. Náš reštaurátor je Pavol Rodzenák. Zo začiat­ku sme ich dávali reštauro­vať v Holandsku, čo bolo veľ­mi ďaleko. Teraz sme radi, že mám Pavla Rodzenáka, ktorý je Žilinčan bývajúci v Trnave.

Ako ste dostali nápad otvo­riť galériu a sprístupniť ikony verejnosti?
Stalo sa to tak, že firma Hour kúpila budovu na Námes­tí M. R. Štefánika a tento priestor nebol využitý. Preto sme tu zriadili galériu. Firma Hour galériu veľmi podporu­je. Máme spoločný marke­ting, bývajú tu rôzne prezen­tácie aj akcie. Mnohé veci máme spoločné. Keď príde významný zákazník, riaditeľ ho dovedie do týchto priesto­rov, často tu podpisujeme zmluvy. Vzniká tu také niečo iné, nie úplne komerčné. Ná­hlivosť akoby tu vymizla.

Vy ste pred 25 rokmi za­ložili firmu, ale dnes ju už neriadite.
Naozaj, teraz oslavujeme 25. výročie založenia firmy. Je to veľký zázrak, že sa to podarilo. Nielenže firma stá­le funguje, ale že aj stále na­preduje. Zákazníci pribúda­jú a sú spokojní. Pozývame si ich k nám a oslavujeme s nimi, lebo oni sú zmyslom nášho podnikania. Oni nám dávajú spätnú väzbu a je až prekvapujúco milé vypočuť si, ako nás vnímajú. Preží­vam také zadosťučinenie. Vý­sledok našej práce je veľmi príjemný.

Čím sa firma zaoberá?
Od začiatku robíme softvér na mzdy, potom sa k tomu pridala personalistika, do­chádzkové systémy, rôz­ne moduly na vzdelávanie, na hodnotenie zamestnan­cov, bezpečnosť pri práci. Vznikol z toho balík, kto­rý voláme riadenie ľud­ských zdrojov. Ponúka­me však celú starostlivosť o zákazníkov, dokážeme urobiť aj mzdy alebo perso­nalistiku na zákazku. Vie­me urobiť celú starostlivosť o zamestnancov.

Vy už ale firmu aktívne ne­riadite a viac sa venujete ikonám.
Áno, nerobím už dennoden­nú prácu, ale vediem rozho­vory s riaditeľmi, niekedy aj na dennej báze, inokedy me­nej často. Podpisujem zmlu­vy, sledujem agendu. Ikony mi naplnili čas, ktorý sa mi takto uvoľnil.

Kedy si ľudia môžu prísť ikony pozrieť?
Výstava je otvorená pre ve­rejnosť od utorka do piatka od 13. do 17. h. Ale keby chcel niekto aj inokedy, stačí mi zavolať a ja im otvorím. Čís­lo telefónu je 0905 275 948. Chodia sem ľudia z Ruska, z USA. Vedia o nás ľudia vo svete, hlavne takí, ktorí sa na to špecializujú. Na druhej strane možno ľudia z ulice ani netušia, že sme tu. Cho­dia k nám školy, robíme rôz­ne exkurzie. Každé dva týždne je tu aj prednáška.