NÁZOV PO MAJITEĽOCH
Secesná budova hotela Riesz s kaviarňou a reštauráciou i rozsiahlym suterénom sa nachádzala na Széchenyiho ulici, od roku 1919 premenovanej na Sládkovičovu ulicu. Po smrti Riesza v roku 1901 predala manželka hotel za 90-tisíc korún Žigmundovi Herczkovi. Ten ponechal hotelu, v ktorom i býval, pôvodné meno, čo bolo znakom dobrej povesti hotela.
V roku 1924 prešiel do rúk Maximiliána Karpáthyho a jeho manželky, ktorí ho premenovali na Hotel Central a zmodernizovali ho. Od roku 1928 mal názov Grand. V tom čase bol so 35 izbami štvrtým najväčším hotelom z deviatich v meste, ktoré poskytovali ubytovacie, kaviarenské a reštauračné služby. V izbách bolo ústredné kúrenie, kúpeľňa s teplou a studenou vodou a centrálny telefón s číslom 333. Garážovanie áut hostí zabezpečovali mimo priestoru hotela. Hotel poskytoval prevoz hostí zo železničnej stanice. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa v suteréne nachádzala známa Plzenská pivnica a varieté Biely Havran. Grand bol široko-ďaleko známy ako podnik organizujúci rôzne zábavné predstavenia, vystúpenia kúzelníkov a varieté.
VÝNIMOČNÁ NÁVŠTEVA
Bar v suteréne hotela mal aj bočný vchod z Kalinčiakovej ulice, aby odchodom do skorého rána zabávajúcimi sa návštevníkmi baru neboli rušení hoteloví hostia. Hotel navštívili mnohé významné osobnosti. V roku 1936 tu usporiadal žilinský Peší pluk 41 na počesť jednodňovej návštevy prezidenta Edvarda Beneša slávnostný obed. Prezidenta pri ňom obsluhoval jeden z najznámejších žilinských hlavných čašníkov Bedřich Tichánek z hotela Metropol. V roku 1938 prešli vlastnícke práva hotela na dve Karpáthyho dcéry Katarínu Ádlerovú a Magdu Bašťovanskú, manželku popredného slovenského komunistického politika. V rokoch 1940 až 1945 bol hotel pod dočasnou správou štátu. V roku 1950 ho poštátnili a zaradili do siete Slovenských hotelov, národný podnik, od roku 1954 patril Reštauráciám Žilina. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Grande konala väčšina stužkových večierkov žilinských maturantov, na ktorých mali študenti vlastný program. Ešte sú živé spomienky na biletára, ktorý za drobný poplatok čistil pri vstupe návštevníkom baru topánky. V tom čase bolo v hoteli aj zastúpenie známej leteckej spoločnosti Air India. Veľká socha Inda v turbane, maskota tejto spoločnosti, bola v bare a menšia na recepcii hotela.
V deväťdesiatych rokoch bol Grand hotel sprivatizovaný. V roku 2004 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia. Zákazníci hotela môžu už viac ako 120 rokov využívať jeho ubytovacie, reštauračné a kaviarenské služby. Trojhviezdičkový hotel má v súčasnosti 41 izieb, dve reštaurácie, nočný bar a ponúka wellness služby.
Významná návšteva v Žiline
Prezident Edvard Beneš, v rámci štvortýždňového pobytu vo svojom letnom sídle v Topoľčiankach navštívil v roku 1936 spolu s manželkou Hanou, rodenou Vlčkovou, viaceré slovenské mestá a medzi nimi dňa 22. septembra aj Žilinu. Z dobových prameňov sa dozvedáme: „Pre tento účel bolo historické jadro mesta vymaľované, z okien viseli papierové ozdoby, na mnohých domoch i koberce a vlajky. Okrem toho sa mesto zbavilo rôznych nežiadúcich živlov raziou polície 19. septembra i nočnou raziou pred príchodom prezidenta.“ Prezidentský pár pricestoval z Trenčianskych Teplíc o pol desiatej zeleným autom, ktoré malo na chladiči kvetinový znak mesta Žiliny – dvojitý kríž. V ich sprievode bol krajinský prezident Jozef Országh a významní vojenskí a policajní predstavitelia. Slávnosť, na ktorú vydalo mesto pozvánky pre niekoľko stoviek účastníkov, sa začala na Štefánikovom námestí (dnes Nám. Andreja Hlinku). Tu bola vybudovaná menšia tribúna pred domami dr. Hofmanna a Ďurčanských (domy boli v roku 1975 po výstavbe OD Prior zbúrané). Prezidenta Beneša a jeho sprievod privítal za okresné zastupiteľstvo František Janák a za mesto vtedajší starosta Andrej Hvizdák. V slávnostnom príhovore starosta Andrej Hvizdák zdôraznil pokrok, ktorým prešlo Slovensko po roku 1918. Je iste zaujímavé, že to doložil nasledujúcim komentárom: „V blízkej dedine nachádzajúcej sa pri Kysuci na mieste, kde pred 30 rokmi dedinčania zlynčovali fotografa v presvedčení, že im fotoaparátom podpaľuje domy, dnes stojí budova novej školy.“ Dvaja starší Žilinčania ponúkli prezidentovi nielen chlieb a soľ, ale odovzdali mu aj historické kľúče o bývalej mestskej brány. ZDROJ: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spoznávame Žilinu
Netradičný maskot
Maskotom Air India je Maharajah. Bol známy aj zo záberov z hotela Grand. Maskota vytvorili Bobby Kooka, vtedajší obchodný riaditeľ Air India, a Umesh Rao, umelec spoločnosti v roku 1946. Kooka uviedol, že: "Nazývame ho maharadžom pre nedostatok lepšieho opisu. Ale jeho krv nie je modrá. Môže vyzerať ako kráľovská rodina, ale nie je kráľovský.“ Air India prijala Maharadžu za svojho maskota v roku 1946. Bol použitý pri jeho propagácii, aj keď bol pôvodne určený len pre pamätné podložky leteckej spoločnosti.
Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová
