Malá Fatra je podľa odborníkov na lavínovú prevenciu lavínové pohorie. Nachádza sa tu okolo 160 až 170 lavínových svahov. Lavíny padajú ľubovoľne od novembra do mája, pričom za rok sa ich tu vyskytne okolo 40. Niektoré môžu mať dĺžku až 1,5 kilometra. Žiaľ, aj v našich horách si tento rok valiaca sa masa snehu vyžiadala svoju obeť. V stredu 9. januára sa zosunula lavína pod Veľkým Kriváňom a zasypala 37-ročnú legendu slovenského snoubordigu Michala Pauloviča z Martina. „Prehľadávanie lavíny okamžite zahájili jeho kamaráti pomocou vyhľadávacích strojov, ktoré mali našťastie všetci pri sebe. Vzhľadom na nepriaznivé letové podmienky nemohla byť do záchrannej akcie nasadená posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, horskí záchranári z Oblastného strediska Malá Fatra tak postupovali na miesto nehody pozemne,“ uviedla k zásahu Horská záchranná služba (HZS).
Zasypaného muža sa podarilo kamarátom medzitým nájsť a vyhrabať ho spod snehu. „Muž bol v bezvedomí, bola potrebná okamžitá resuscitácia, ktorú vykonávali do príchodu záchranárov. Horskí záchranári pokračovali v oživovaní naďalej, no napriek veľkej snahe všetkých zúčastnených sa 37 – ročného muža slovenskej národnosti nepodarilo zachrániť,“ oznámila smutnú správu Horská záchranná služba (HZS).
Bol 1,5 metra pod snehom
Podľa odborníkov na lavínovú prevenciu mali všetci účastníci stredajšieho lavínového nešťastia poriadnu lavínovú výbavu. Chýbal však odhad lokálnej lavínovej situácie - v ten deň platil v Malej Fatre 2. stupeň lavínového nebezpečenstva. „Počasie bolo síce nepriaznivé, bola hmla, no na chvíľu sa viditeľnosť zlepšila, čo ich posmelilo. Skupina nebola veľmi zohratá a medzi sebou sa veľmi nepoznali. Niektorí z nich sa spoznali až v ten deň v lanovke. Prvý sa vybral snoubordista, ktorý tento terén poznal. Medzi sebou udržiavali rozostupy. Snoubordista vošiel do žľabu a zakričal na ostatných, aby išli za ním. Lyžiari pretraverzovali žľab na bezpečné rebro s tým, že sa dohodnú, ako ďalej. Snoubordista pod nimi sa pustil ďalej. V tom sa odtrhla lavína, ktorá ho strhla. Ostatným sa jej podarilo vyhnúť,“ opísalo priebeh nešťastia Stredisko lavínovej prevencie HZS na svojej stránke. Akonáhle sa lavína zosypala, všetci prepli lavínové vyhľadávače do režimu hľadanie, kontaktovali horských záchranárov a začali pátrať po zasypanom Michalovi.
„Kamarátom sa podarilo nájsť signál z lavínového prístroja a začali s kopaní. Hĺbka zasypania bola cca 1,5 metra. Napriek snahe všetkých sa nepodarilo postihnutého muža zachrániť. Zasypaný pravdepodobne utrpel aj viaceré mechanické poranenia, keď ho lavína prehnala cez skaly a nízke stromy,“ konštatujú odborníci na lavínovú prevenciu. 37-ročný Michal je tak po dlhej dobe ďalšou obeťou lavínového nešťastia v Malej Fatre. Naposledy lavína zabíjala v roku 2010, keď zaživa pochovala pod Poludňovým Grúňom dvoch českých snoubordistov. Kým jedného sa podarilo zachrániť, druhý toľko šťastia nemal.
Žiadny kopec nikomu neutečie
Tohtoročná zimná sezóna je v Malej Fatre poznačená už druhým úmrtím. Pred Silvestrom skolaboval na Pasekách starší muž. Horskí záchranári sú v neustálej pohotovosti. „Po niekoľkých rokoch sa opäť vrátila zima s výdatnými snehovými zrážkami, k čomu sa viažu športové aktivity. Vianoce boli, čo sa týka zásahov horských záchranárov na zjazdovkách a vo voľnom teréne, náročné. Na zjazdovkách sme ošetrili 63 úrazov a vo voľnom teréne sme zasahovali 9-krát. V horskom teréne sme najčastejšie riešili zablúdenia a uviaznutia,“ hovorí náčelník Horskej záchrannej služby Malá Fatra Juraj Ondruš, pričom dodáva, že najnáročnejší zásah bol práve ten z minulého týždňa. O lavínovom nebezpečenstve informuje HZS každý deň na svojej stránke. „Sú ľudia, čo tieto výstrahy rešpektujú a sú ľudia, ktorí ich rešpektujú menej. Ak sú chodníky pod snehom, neplatí letné turistické značenie, pretože veľká časť chodníkov pretína lavínové dráhy. To je najväčší omyl mnohých „turistov“. Napríklad skoro všetky turistické chodníky označené žltou farbou sú traverzy a prechádzajú cez lavínové dráhy,“ upozorňuje Juraj Ondruš.
Z turistiky v tomto ročnom období preto odporúča len túry po zimnom tyčovom značení pri dobre viditeľnosti, výšľapy na Chatu pod Chlebom, Chatu pod Suchým, jednoducho tam, kde vo voľnom teréne nehrozí lavínové nebezpečenstvo. A dokážu turisti ostrieľaného horského záchranára ešte nejako prekvapiť? „Za 23 rokov som už videl toho dosť. Skôr som niekedy sklamaný a najmä pri tragických nehodách, z ktorých je brutálna väčšina zavinená práve nerešpektovaním aktuálnych podmienok v teréne a citlivým zvážením svojich schopností, možností a zdravotného stavu. Za dobrých podmienok sa dá vystúpiť na každý vrchol, žiadny kopec nikomu neutečie, niekedy stačí jednoducho pár dní počkať,“ konštatuje náčelník horských záchranárov.
