V dedine pri Vodnom diele Žilina riešia kritickú situáciu s dopravou už minimálne desať rokov. V obci za toto obdobie vzrástol počet obyvateľov trojnásobne. Miestna infraštruktúra nie je na to prispôsobená a zároveň celú situáciu zhoršuje fakt, že si cez Mojš mnoho cudzích šoférov skracuje cestu. Podľa posledných štatistík prejde cez obec denne cca tritisíc áut.
Obchvat v pláne od roku 2004
Obchvat začala obec plánovať už počas výstavby Vodného diela Žilina. Navrhnutých bolo viacero verzií, konečná bola schválená v územnom pláne z roku 2004. Obec následne začala s výkupom pozemkov pod plánovaný obchvat. Nie všetci obyvatelia však svoje pozemky boli ochotní predať. Podľa súčasného starostu boli dôvody rôzne, od nízkej ceny až po nespokojnosť s trasovaním cesty. „Bývalé vedenie už malo pripravené vyvlastňovanie, ale keďže išli voľby, upustilo sa od toho. Zásadný zlom nastal v roku 2007, keď nové zastupiteľstvo schválilo doplnok územného plánu. Zbernú obchvatovú komunikáciu zmenili na miestnu obslužnú komunikáciu a dovolili bytovú výstavbu aj za bývalým obchvatom,“ zachádza do minulosti starosta Mojša Štefan Svetko.
Obec pokračovala vo výkupe pozemkov a v roku 2013 a 2014 sa pustila do výstavby prvých dvoch etáp obchvatu. Počas prvej etapy bola vybudovaná cesta od Varína v dĺžke 220 metrov a počas druhej cesta od detského parku v dĺžke 170 metrov. „Ďalšie zastupiteľstvo však nechcelo pokračovať po etapách, ale urobiť celú trasu naraz. K tomu však bolo potrebné vydať nové územné rozhodnutie, proti čomu sa odvolávali občania, ktorí s cestou nesúhlasili,“ dodáva starosta.
Obyvatelia požiadali o EIA
V roku 2016 časť obyvateľov Mojša podala na ministerstvo životného prostredia podnet, v ktorom požiadali uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie predmetnej stavby, tzv. EIA. Obchvat navrhnutý v roku 2004 by totiž po rokoch intenzívnej výstavby v Mojši už tesne obchádzal rodinné domy, čo by negatívne zasiahlo do života a zdravia vlastníkov týchto novopostavených domov. Rezort životného prostredia žiadosti obyvateľov vyhovel a uložil obci povinnosť vykonať na plánovanú výstavbu cestného obchvatu proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
„My sme proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad, pretože posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa robí iba na diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I. a II. triedy od stavebnej dĺžky 5 km. Ministerstvo nám však rozklad zamietlo a požadovalo, aby sme vykonali EIA proces. Zároveň nám nariadilo urobiť ešte druhú variantu obchvatu,“ vysvetľuje starosta. Obec požiadala o spoluprácu firmu, ktorá sa špecializuje na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Vo štvrtok 24. januára na verejnom prerokovaní, ktoré sa konalo na obecnom úrade, spoločne predstavili technické riešenie zámeru a vyhodnotili vplyv na životné prostredie. „Z podmienok a požiadaviek, ktoré boli stanovené, vyplynulo to, že okrem pôvodného variantu, ktorý bol napadnutý časťou obyvateľov obce Mojš, sa spracoval aj ďalší variant, ktorý by mal byť rovnocenný,“ uviedol na stretnutí Peter Hujo zo spoločnosti ENVICONSULT, ktorá sa zaoberá environmentálnymi dokumentáciami.
Variant 1 či variant 2?
Kým variant jedna už vo veľkej miere prechádza cez zastavané územie, variant dva bol navrhnutý tak, aby v čo najvyššej možnej miere obchádzal obec. „Variant dva sa na mieste za detským centrom odpája, oblúkom ide pomedzi poľnohospodársku pôdu, premosťuje náhradný biokoridor a jednoduchou stykovou križovatkou sa napája na účelovú komunikáciu smer Žilina (popri Vodnom diele Žilina, pozn. redakcie),“ opisuje trasovanie cesty druhého variantu Peter Hujo. Nový navrhovaný obchvat už teda nezachádza do obývanej časti a vyhýba sa problémovému úseku, ktorý obyvatelia napadli vo variante jedna. Na rozdiel od pôvodného obchvatu však pretína vo veľkej miere polia, ktoré by obec musela nanovo odkúpiť. Navyše je aj o takmer 300 metrov dlhší (1, 858 km), čo by znamenalo aj vyššie náklady na jeho realizáciu.
„Pozitíva variantu dva sú, že sa vyhýba bytovej výstavbe a pri jeho realizácii je potrebný menší rozsah protihlukových opatrení. Negatívami sú vyššie vstupné náklady vzhľadom na dĺžku, časť komunikácie nie je v súlade s územným plánom obce Mojš a pri jeho realizácii by bol nutný väčší záber poľnohospodárskej pôdy a výrub lesa. Napriek tomu, že negatív pri tomto variante dva je o čosi viac, mierne preferujeme práve tento nový variant,“ hovorí. Ako však podotkol na spoločnom stretnutí, obec mala v prvom rade vyriešiť dopravné vzťahy a až na základe toho sa mala vyvíjať ďalšia zástavba v obci. „Žiaľ, nie je to len otázka Mojša. Stretávame sa s tým po celom Slovensku a nikto s tým nevie momentálne nič spraviť. Potom vzniká takáto v podstate patová situácia ako v Mojši, kde ani jestvujúci stav, ani navrhovaný stav nie je dobrý,“ konštatuje Peter Hujo.
Existuje aj variant 3
Na verejnom prerokovaní vystúpil taktiež jeden z obyvateľov Mojša, ktorý občanom predstavil ďalší možný variant obchvatu. „Máme návrh aj tretej trasy, ktorá by išla pozdĺž potoka Kotrčianka v katastri obce Gbeľany až k železnici a potom cez ochranné pásmo ŽSR. Navrhol to bývalý člen stavebnej komisie Daniel Mikoláš. Výhodou je, že ide ďaleko od bytovej výstavby a pravdepodobne by sa voči nemu nikto neodvolal,“ poznamenal starosta obce Mojš Štefan Svetko. Tento variant by však už nespĺňal účel obslužnej komunikácie a slúžil by najmä tranzitujúcim vodičom. Otázka však je, či by ho skutočne využívali. „Na prvý variant máme vykúpených až 80 percent pozemkov, vyhovoval by väčšine obyvateľov z dôvodu napojenia miestnych komunikácií a máme vybudovaných už 390 metrov asfaltovej cesty. Na druhý a tretí variant bude potrebný nový územný plán, nový projekt, výkup nových pozemkov. Niektorí obyvatelia nechcú tretí variant z dôvodu, že obec ho vybuduje pre cudzích za vlastné náklady,“ zhrnul starosta obce.
V obci je vyhlásená stavebná uzávera
Obec Mojš sa tak dostáva do nezávidenia hodnej situácie. Ako na stretnutí odznelo, obec momentálne dala spracovať nový územný plán, čiže skôr ako o dva roky sa s obchvatom alebo lepšie povedané obslužnou komunikáciou nebude nič robiť, a teda obyvatelia budú musieť ďalšie dva roky trpieť neúnosnú situáciu s dopravou v obci. Samozrejme, všetko závisí aj od toho, ako sa ministerstvo životného prostredia postaví k novému navrhovanému variantu obchvatu (variant dva). Jediným pozitívom je, že v obci momentálne platí stavebná uzávera, a teda najbližšie roky sa výstavba zastabilizuje.
„Stavebná uzávera môže byť maximálne päť rokov. Naša obec sa rozrastá neúmerne rýchlo, počet obyvateľov za posledných desať rokov stúpol trojnásobne. Stavebný úrad nestačí vydávať stavebné povolenia, čakacie doby sú i rok, preto sa nám hromadia čierne stavby. Developeri sú však netrpezliví, hrozia nám súdnymi procesmi. Oni chcú iba stavať a predávať. Nezaujíma ich, čo budú robiť noví vlastníci, keď nastane v obci dopravný kolaps,“ skonštatoval Štefan Svetko.
