Prelom 19. a 20. storočia sa považuje za zlatý vek pohľadnicovej tvorby. Zvyk posielania pohľadníc môžeme nájsť už u starovekých Čínanov, ktorí si vymieňali správy na oslavu Nového roka. Zaujímavé boli aj pozdravy Egypťanov, ktorí používali papyrusové zvitky.
„Najskôr sa používali pohľadnice s tzv. dlhou adresou, ktoré mali na adresovej strane (zadná strana) miesto len na adresu prijímateľa, poštovú známku a pečiatku. Na obrazovej strane (predná strana) bol vynechaný priestor na krátku správu pre adresáta, preto obraz nepokrýval celú stranu. Od roku 1905 sa začali používať pohľadnice s tzv. krátkou adresou. Adresová strana bola rozdelená zvislou čiarou na dve polovice – pravú (vyhradenú na poštovú známku, pečiatku a adresu) a ľavú (určenú na krátku správu adresátovi). Celá obrazová strana bola určená na zobrazenie rôzneho motívu. Na pohľadniciach boli najskôr namaľované, neskôr aj vytlačené obrázky,“ priblížila Dominika Hlobíková, historička Považského múzea s tým, že nielen text určený adresátovi je zdrojom informácií, ale aj samotná pohľadnica ukrýva v sebe množstvo dôležitých údajov, pretože zachytáva dobu, v ktorej vznikla.
Prvýkrát sa tlačená pohľadnica objavila v Londýne v roku 1843. Sir Henry Cole najal umelca Johna Calcotta Horsleyho, aby navrhol sviatočné pohľadnice, ktoré by mohol poslať priateľom a známym.
„Výpovednú hodnotu má najmä vyobrazený motív, použitá technika, ale aj poštová známka a pečiatka. Pohľadnice sa používali v obchodnej aj firemnej korešpondencii, no prevládali najmä v medziľudskej komunikácii osôb, rodín, ale aj inštitúcií, keďže patrili k najlacnejším komunikačným médiám v danej dobe. Rozvoj dopravy ovplyvnil aj pohyb ľudí, korí začali čoraz viac a najmä čoraz častejšie cestovať a objavovať nové miesta. Veľmi prestížne bolo zasielanie pohľadníc z ciest, aby mohli cestovatelia podať informáciu svojim známym o tom, kde sa nachádzajú a ako to tam vyzerá. Takéto miestopisné, resp. geografické pohľadnice ukázali viac, ako sa dalo napísať. Postupne sa na obrazovej strane objavujú okrem miest aj kvety, zátišia, rôzne náboženské a žartovné motívy,“ povedala o histórii pohľadníc.
V historických zbierkach múzea sa nachádza viac ako 1 770 pohľadníc s rôznou tematikou. „Tento mesiac sme si pre návštevníkov vybrali jednu unikátnu pohľadnicu zobrazujúcu Žilinu v budúcnosti. Ide o takzvanú montovanú pohľadnicu, kedy sa do základného obrazu vložia iné obrazy. Pohľadnica bola vytvorená okolo roku 1910 a zobrazuje časť Mariánskeho námestia v Žiline s víziou dopravy v budúcnosti, na ktorej je konský povoz, motorka, automobil, omnibus, električka, balón, vzducholoď.
