BUDE STRIEDANIE ČASU MINULOSŤOU?
Termíny posúvania času vyplývajú z nariadenia vlády Slovenskej republiky o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. Pravidelný letný čas bol oficiálne zavedený v roku 1979, no prispôsobovanie sa prechodom na dva časy má dnes množstvo odporcov či kritikov. Niektorí sa sťažujú na záťaž ľudského organizmu, iní zas tvrdia, že každoročná zmena na letný čas je zbytočná a ide o silené posúvanie ručičiek. V súčasnosti je preto otázne, či tradičné striedanie časov z letného na zimný a naopak zotrvá i v budúcnosti. O jeho úplnom zrušení sa na Slovensku, ale aj v celej Európe a dokonca i za jej hranicami polemizuje už celé roky, v Európskom parlamente dokonca bolo na túto tému množstvo pútavých debát či diskusií, no nikdy sa s problémom nepohlo dostatočne ďaleko. Problematikou striedania času sa už od svojich 15 rokov zaoberá aj pán Dušan z Bytče, ktorý už v skorom veku spozoroval, že ho zmeny časov veľmi negatívne ovplyvňujú. „Pôsobilo na mňa deprimujúco až depresívne, že kvôli týmto posunom prídeme náhle počas dňa až o hodinu denného svetla. V prípade posunu dopredu, kedy sa zas predĺžila doba svitu o hodinu, to taktiež pôsobilo neprirodzene, prehlbovalo mi to jarnú únavu, večer sa horšie zaspávalo, ráno zas vstávalo,“ podrobne opísal pán Dušan.
NEPRIAZNIVÉ ÚČINKY MÁ AJ NA INÝCH
Postupom času mu napadlo, aké by to bolo dobré, keby sa stmievalo a rozvidnievalo len prirodzene a bez hodinových skokov. Preto sa o to začal zaujímať do hĺbky. Dnes je striedanie času obhajované najmä kvôli úspore elektriny. „Začal som uvažovať, či by predlžovanie denného svetla počas večera prinášalo úsporu a či táto úspora preváži tie vedľajšie negatíva. Zistil som, že to nielen nepreváži, v podstate ani žiadna úspora nie je. Potom sa zas musí svietiť dlhšie ráno,“ uviedol. Ako nás ďalej informoval, neskôr zistil, že zmena času nemá nepriaznivé účinky len naňho, ale aj na iných ľudí.
Keď sa v médiách čoraz častejšie začali objavovať návrhy na ustálenie času, bol veľmi rád. Prebudenie však prišlo v čase, keď zistil, že síce sa o tom vo veľkom debatuje, no vrátane toho sa problém poriadne nerieši. Rozhodol sa obrátiť aj na ústavných činiteľov a informovať sa, ako celá situácia vyzerá. Pán Dušan sa postupom času utvrdil aj v tom, že nie je problém, aké časové pásmo uplatňujeme, no ide o jeho neustále striedanie s iným a podstatné je hlavne zachovanie pravidelnosti. „Po tom, ako som sa skontaktoval s ústavnými činiteľmi i europoslancami, zistil som, ako to vlastne je. Drvivá väčšina z nich je za zrušenie striedania časov, pretože v tom nevidia žiadny zmysel, iba rad negatív. Avšak všetky úsilia nemajú právnu váhu, nakoľko sa nerobia riadnym právoplatným a oficiálnym postupom, pričom ak sa niekto o to pokúša, narazí na nezáujem či neochotu,“ vysvetlil. Podľa neho je teda logické, že sa takýmto prístupom nikdy nič nevyrieši. V roku 2015 sa síce rokovalo o zmene súčasnej legislatívy striedania časov, rovnako mala i značnú podporu, no aj napriek tomu stále platí súčasná smernica. Ani pri ďalšej navrhovanej smernici, ktorá mala ustáliť čas, žiaľ, nebol dodržaný riadny legislatívny proces.
AKO POSTUPOVAŤ?
Podľa jeho slov sme v rámci štátov Európskej únie jeden celok, kde platí spomínaná smernica a tá zjednocuje začiatok a koniec letného času. Ako sa teda môže celý proces zrušenia striedania časov odštartovať? „V prvom rade musí niektorá členská krajina dať na vedomie Európskej komisii, že po roku 2021, kedy sa končí novoschválené nariadenie letného času, už nesúhlasí so súčasnou legislatívou striedania časov a žiada zmenu. Jedine iniciatíva niektorého zo štátov môže viesť k zmene.
Podľa aktuálnych informácií by mohlo byť prvou krajinou Európskej únie, ktorá zruší striedanie letného času so zimným, práve Poľsko.
