Aké je to, ak sa mladosť, ktorej je vlastná bezstarostnosť, vášnivosť, slobodomyseľnosť, rovnako ako neistota, zraniteľnosť a krehkosť, stretne s tvrdou autoritou? Pevným kódexom zásad, ktorý je vo svojej pravdivosti neúprosný? Študenti maturitného ročníka musia nečakane čeliť takejto vážnej výzve v osobe nového triedneho učiteľa a v situácii, keď musí nájsť každý za seba odpoveď na tragickú udalosť.
KONFLIKT
Divadelná adaptácia úspešného slovinského filmu Triedny nepriateľ (Razrednisovražnik, 2013) hovorí o vzbure študentov maturitného ročníka proti svojmu novému triednemu profesorovi. Jeho vyššie nároky na študijné výsledky i disciplínu ostro kontrastujú s benevolentným prístupom školy, na ktorý bola trieda pred jeho príchodom zvyknutá. Ich konflikt sa vystupňuje, keď jedna študentka za nevyjasnených okolností spácha samovraždu. „Aktuálna spoločenská situácia a posadnutosť ľudí hľadaním vinníka a konšpiráciami, definovanie nacizmu či názorová manipulácia sú nepríjemne prítomné v jednoduchom príbehu vzopretia sa triedy proti svojmu učiteľovi, ktorého označia za nacistu,“ v skratke charakterizovala príbeh režisérka Júlia Rázusová. Prijímanie jednoduchých riešení v konfliktných situáciách v sebe ukrýva neistú a zradnú pôdu pre to, čo sa z nej následne zrodí, akú budúcnosť takáto „jednoduchosť“ prinesie. Režisérka ďalej dodala: „Hra vedie jednoznačne k diskusii. Neobracia sa na človeka zvonku s naliehavou témou histórie a ani brutalitou zo súčasnosti. Útočí na jeho vnútorné presvedčenia a inštinkty človeka. To, ako vzájomne do seba nevidíme, netušíme, čo sa v ktorom z nás odohráva. Na barikády sa stavajú ľudia, ktorí nie sú vo svojom vnútri a vo vzťahoch spokojní.“
VLASTNÉ DOMNIENKY
Triedny nepriateľ ukazuje na relatívne uzavretom prostredí školskej triedy nebezpečenstvo, v súčasnosti zreteľné v celospoločenskom meradle, ktoré vzniká pri hľadaní jednoduchých a jednoznačných čiernobielych riešení, keď emócie prekryjú kritický úsudok a namiesto objektívnych faktov nás zaujíma len potvrdenie vlastných domnienok a presvedčenia. Text v preklade Miram Kičiňovej a v adaptácii Michaely Zakuťanskej je upravený na slovenský „rozmer“ a naplno zasiahne svojím odkazom. Jasne naznačuje nutnosť klásť dôraz na príčiny a nie následok. Na okamihy v ľudskom živote, keď sa utvára alebo ustaľuje osobný životný názor, filozofia. Spravidla to býva obdobie dospievania. „Táto hra má ambíciu, že osloví svojím obsahom hlavne mladých ľudí. Samozrejme, nielen ich,“ prezradila Dagmar Košťanová z Mestského divadla Žilina. Podľa slov Júlie Rázusovej vychádza jej režijný koncept zo slova post truth (post pravdivý). „Vtedy pre nás prestanú byť zaujímavé objektívne skutočnosti a zaujíma nás len naše presvedčenie, naplnenie našich domnienok o veci a emócie valcujú úsudok. Na druhej strane ide o posúdenie miesta empatie, zvládania tlaku a nárokov, odhaľuje ľudí v krehkosti a čiernobielosti, v ktorej sa mladý človek na prelome dospelosti nachádza, radikálne a nekompromisné obdobie, ktoré nás hrotí a formuje.“ Najbližšie si môžete hru pozrieť už 25. apríla.
