RAJECKÉ TEPLICE. Ktorý iný región by mal mať dopravné múzeum, ak nie žilinský, kde sa križujú najdôležitejšie dopravné tepny? To si pravdepodobne povedala aj bývalá riaditeľka Považského múzea v Žiline Vlasta Kristanová spolu s historikom Mariánom Klapitom, ktorí sa už pred 50 rokmi pohrávali s myšlienkou otvoriť v Žiline múzeum dopravy.
Múzeum umiestnili do budovy železničnej zastávky
„Ako sa Trenčín nazval mesto módy, Žilina mohla byť mestom dopravy. Možno už v praveku, určite však v stredoveku, sa v Žiline stretávali pocestní a kupci využívajúci vnútrozemské trasy ciest. Preto sa hovorilo o vybudovaní múzea dopravy ako expozície Považského múzea v Žiline,“ vysvetľuje Peter Šimko, historik dopravy Považského múzea v Žiline a autor projektu.
Myšlienku bývalého vedenia sa podarilo terajším pracovníkom oživiť pred troma rokmi. Peniaze získali z ministerstva kultúry, prispela župa i sponzori, nemalé prostriedky si financovali z vlastného rozpočtu. Nakúpili vitríny, najnutnejšie vybavenie a pátrali po mieste, ktoré by bolo pre múzeum ako stvorené. „Hľadali sme vhodný priestor, ktorý apriórne slúžil na dopravné účely, bol v dobrom fyzickom stave a zároveň by bol využiteľný pre múzeum. Priestor sme našli v budove zastávky v Rajeckých Tepliciach, ktorá bola zrekonštruovaná a krátko nato zatvorená,“ spomína autor projektu. Slávnostnému otvoreniu predchádzalo ešte inštalovanie exponátov pozbieraných z celého Slovenska, najmä zo Žiliny a okolia, do ktorého sa traja nadšenci dopravy Patrik Lehotský, Jakub Bielik a Peter Šimko pustili posledný mesiac.
„Najviac exponátov sa týka železničnej dopravy. Nainštalovali sme tu v mierke 1:1 časť staničnej budovy podľa projektu Uhorských železníc pre miestne trate z roku 1880. V budove je nainštalovaná kancelária predajcu lístkov a výpravcu s dobovými pracovnými pomôckami z medzivojnového obdobia. Pred stanicou je nainštalovaná traťmajstrovská drezina a dobové pomôcky traťových údržbárov,“ menuje časť z bohatej zbierky múzea Peter Šimko.
Ďalej tu je možné vidieť modely návestidiel, krásne modely parných rušňov a ďalšie železničné signálne, oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia. Nezabudlo sa ani na vodnú a cestnú dopravu. Expozíciu dopĺňajú dobové cestovné lístky, preukážky, dokumenty, pohľadnice, kovové tabule, dopravné značky a iné zbierkové predmety.
Fotoalbum z výstavby Košicko–bohumínskej železnice
„Najzaujímavejšia je asi traťmajstrovská drezina, ktorá je ručne mechanicky ovládaná. Najstaršia je mapa z roku 1718, ktorá zachytáva poštové cesty v Uhorsku. Pozoruhodný je aj fotoalbum z výstavby Košicko–bohumínskej železnice z roku 1871,“ doplnil.
Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach je pre verejnosť otvorené každý deň okrem pondelka v čase od 9.00 do 17.00 h. Tešiť sa môžete nielen na množstvo zaujímavých exponátov, ale aj na odborný pútavý výklad. „Cestujúcich prevedieme dejinami dopravy od najstarších čias po súčasnosť. Kde chýbajú trojrozmerné exponáty, vieme si pomôcť obrazovými prameňmi či písomnosťami,“ dodal na záver autor projektu a historik dopravy Považského múzea v Žiline Peter Šimko.
Michala Stehlíková
Snímka Pavol Ďurčo
