NÁVRH RIEŠILI UŽ PRED DVOMI ROKMI
Za myšlienkou stoja poslanci Jana Filipová, Martin Kapitulík a prednosta mestského úradu Michal Berger. Zámer predložili v spolupráci s novovzniknutým občianskym združením Farebný štvorlístok. „Zámer na vybudovanie detského ihriska pre deti s obmedzenou schopnosťou pohybu bol schválený a v rozpočte na budúci rok sme zaradili finančné prostriedky na jeho realizáciu. Súčasne sme navrhli vhodné plochy pre vybudovanie takýchto ihrísk na území mesta, napríklad na mieste detského ihriska na Lichardovej ulici na sídlisku Hliny,“ uviedol v reakcii pre Žilinský večerník hovorca mesta Žilina Vladimír Miškovčík. Doplnil, že na decembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva mesto pripravilo koncepcie rozvoja detských ihrísk a vonkajších verejných športových ihrísk. Jednou z priorít 150-stranového materiálu je vytypovanie pozemku pre výstavbu detského ihriska pre hendikepované deti a príprava projektu. Žilina ako jedno z posledných krajských miest doteraz nevybudovalo bezbariérové ihrisko pre deti so zdravotným postihnutím.
Prvýkrát sa týmto návrhom poslanci zaoberali pred dvoma rokmi. Vtedajšia iniciatíva poslankyne Jany Filipovej však nebola úspešná. Súčasný návrh mal aj značnú podporu rodičov detí navštevujúcich špeciálne základné školy v meste. Tí v auguste tohto roka založili občianske združenie Farebný štvorlístok, ktoré požiadalo primátora Petra Fiabáne o spoluprácu. „Pri výbere musíme zohľadniť viacero faktorov – územný plán, možnosti infraštruktúry, projektovú dokumentáciu či verejné obstarávanie. Dôležité je tichšie a nerušivé prostredie, aby sa vzájomne nerušili deti na ihrisku a občania bývajúci v okolí. Doteraz v rozpočte mesta nebola vyčlenená kapitola na bezbariérovosť ako takú. Keďže sa podarilo tento rok ušetriť v iných oblastiach, myslím si, že je najvyšší čas porovnávať sa aj s inými mestami a sprístupňovať služby v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,“ povedala pre Žilinský večerník poslankyňa Jana Filipová.
VYLUČOVANÍ Z KLASICKÝCH IHRÍSK
„Rodiny s postihnutými deťmi majú veľmi málo príležitostí podieľať sa na komunitnom živote. Pozrite sa na detské ihriská. Ak tam príde napríklad mamička s dieťaťom na vozíku, nemajú sa ako zapojiť do aktivít a väčšinou len sedia niekde na kraji,“ približuje situáciu rodín s postihnutými deťmi Barbora Gronská, riaditeľka Centra pre včasnú intervenciu v Žiline.
Monika Barčiaková Šlesárová, predsedníčka OZ Farebný štvorlístok, poukazuje aj na časté neprijatie, ktoré sa dostáva zdravotne postihnutým deťom na verejných detských ihriskách. „Mnohé nekoordinované pohyby alebo zvuky, ktoré vydávajú zdravotne znevýhodnení, sú pre zdravých ľudí desivé a rušivé. Zdravotne postihnutí nemajú v Žiline priestor na nerušené hranie bez toho, aby sa museli neustále prispôsobovať okoliu. Chceme miesto, kde by sa mohli denne stretávať takéto deti aj dospelí spolu s tými, ktorí sa o nich starajú.“ Ihrisko by obsahovalo špecifické prvky uspôsobené pre rôzne skupiny postihnutých detí tak, aby sa dokázali plnohodnotne hrať, dodáva.
Vybudovanie bezbariérového ihriska však nebolo jedinou príčinou, prečo sa rodičia postihnutých detí spojili v občianskom združení. Problematika je omnoho širšia a súvisí aj s nedostupnosťou vzdelania či adekvátnej starostlivosti pre zdravotne postihnuté deti a dospelých v regióne.
CHÝBAJÚCE PORADENSTVO
Problémy sa začínajú už s nástupom detí do špeciálnych škôl a škôlok, ktoré sú v meste konštantne zaplnené. Podľa riaditeľky Špeciálnej základnej školy s materskou školou, Jána Vojtaššáka 13 Júlie Mankovičovej navštevuje ŠZŠ tento školský rok 106 žiakov, pričom viac ako polovica z nich má viacnásobné zdravotné postihnutie. V špeciálnej materskej škole je 32 detí. „Kapacita materskej školy každoročne nestačí pokryť požiadavky rodičov,“ hovorí riaditeľka.
Ďalších 30 detí s autizmom sa vzdeláva v Bánovej, kde je aj praktická škola pre tých postihnutých, ktorí ukončili základnú školu alebo nemali žiadne predchádzajúce vzdelanie. Keďže najbližšie špeciálne školy sú až v Martine, tie žilinské sa stávajú spádovými aj pre široké okolie krajského mesta. Ďalšou výzvou, ktorej čelia rodiny zdravotne postihnutých, je starostlivosť o nich po tom, čo ukončia povinnú školskú dochádzku. „Po ukončení špeciálnej základnej školy môžu žiaci s mentálnym postihnutím v systéme sústavnej prípravy na povolanie požiadať o prijatie do praktickej školy alebo do odborného učilišťa. V prípade, že ich zdravotný stav neumožňuje pokračovať v tejto príprave, využívajú rodičia možnosti domovov sociálnych služieb alebo zostávajú mladí ľudia v domácej starostlivosti,“ vysvetľuje riaditeľka ŠZŠ Júlia Mankovičová.
Denný stacionár však pre rodinu znamená omnoho vyššiu finančnú záťaž v porovnaní s domácou starostlivosťou. Navyše, žilinský stacionár sa podľa Moniky Barčiakovej Šlesárovej s OZ Farebný štvorlístok takisto borí s nedostatkom kapacít, keďže ho podobne ako špeciálne školy navštevujú aj klienti zo širšieho okolia mesta. V Žiline takisto neexistuje priestor, kde by sa mohli rodičia a opatrovatelia zdravotne postihnutých stretávať a vymieňať si skúsenosti, rady či vymieňať kontakty. „Poradenstvo pre deti do 7 rokov poskytuje Centrum včasnej intervencie Žilina, ktoré bezplatne zabezpečuje terénne služby pre konkrétne rodiny,“ hovorí jeho riaditeľka Barbora Gronská. Žiakom ŠZŠ poskytujú psychologickú aj fyzioterapeutickú starostlivosť vo vlastnom Centre špeciálno-pedagogického poradenstva. S rastúcim vekom dieťaťa s postihnutím sa však možnosti na pomoc a poradenstvo úmerne zmenšujú. „Mnohí rodičia starších detí sú bez informácií a rád. Premýšľajú nad tým, ako zabezpečia prostredie pre svoje deti po tom, ako ukončia základnú školu. Organizácie, ktoré v meste v súčasnosti fungujú, pripravujú len príležitostné akcie. Chýba však denné komunitné centrum, ktoré by sa stalo miestom združovania sa zdravotne znevýhodnených. Vytvorilo by priestor, ktorý klasické domovy a stacionáre nevedia zabezpečiť – komunitu otvorenú pre všetkých ľudí, ale s vytvorenými špeciálnymi prostrediami pre zdravotne postihnutých,“ objasňuje Monika Barčiaková Šlesárová.
Občianskemu združeniu sa v spolupráci s Centrom voľného času Žilina podarilo v septembri spustiť Klub výnimočných detí, ktorý zatiaľ funguje ako záujmový krúžok pri CVČ a je určený najmä znevýhodneným deťom a ich rodičom ako priestor na vzájomnú interakciu. Po schválení zámeru vybudovať v Žiline bezbariérové detské ihrisko je ďalším cieľom OZ snaha zriadiť denné centrum, ktoré by v spolupráci s mestom aj prevádzkovalo.
