Keď sa v roku 1988 črtali prvé spoločné vystúpenia s Pražským výběrom, museli ich Karpatské chrbáty odložiť kvôli povinnej brannej službe o celých 17 rokov! Ako vznikla spolupráca s Michaelom Kocábom a ako to, že vás to drží dodnes?
V roku 1988 sme hrali to, čo hráme teraz, a sen o spoločnom koncerte s Pražským výběrom sa nekonal. Odchod na povinnú vojenskú službu preťal absolútne všetko. Po návrate už bolo všetko iné. Našťastie. Aj nereálne sny o LP platni, CD alebo knihe sa mohli začať realizovať naozaj. Dlhé roky nás porovnávali a písali o nás ako o slovenskom Pražskom výbere. Prečo ma to drží stále? LP Straka v hrsti od Pražského výběru je pre mňa stále neprekonaná. Spolupráca s Michaelom Kocábom začala po osobnom stretnutí v roku 2011. Pustil som mu zopár našich CD, spomenul náš životný príbeh a poprosil ho, či by so mnou nenaspieval nejaké nové songy Karpatských chrbátov pri príležitosti 30. výročia kapely. Ničomu sme sa nebránili a v tom období ešte nefungoval znovu sa dávajúci dokopy Pražský výběr. Naučili sme sa aj zopár ich piesní a sem-tam si ich pre radosť zahráme. To sme ešte netušili, že z toho nakoniec bude koncert na Vrbovských vetroch, na Pohode, v Trutnove, v Bratislave, v Prahe atď. Sme dospelí, slobodní a robíme to, čo nás baví a čo máme radi. Keby som si mal možnosť vybrať akéhokoľvek speváka z celého sveta, aby so mnou spieval, tak si vyberiem Michaela Kocába. Či som mal 15, 25, 35 rokov alebo teraz, keď mám 43, stále to je u mňa rovnaké. Je to aj o splnených snoch. Plniť si sny je moje hobby.
Obľúbil si Michael Kocáb vaše pesničky?
Tak to je dobrá otázka pre Michaela. Myslím si, že keď ich spieva, tak mu to sedí a určite by nerobil niečo, čo by bolo proti jeho srsti. Nemá na to najmenší dôvod. Je to veľký muž, ktorý vie, čo chce a vie, čo robí.
Vaše texty sa netvária vážne, majú však predsa len nejakú skrytú pointu?
Je tam toho dosť. Humor len nad všetkým trčí. To pod tým je úplne vážne, dokonca niekedy na hrane medzi životom a smrťou. Dvadsať rokov užívania alkoholických nápojov určite zanechalo nejakú depresívnu stopu na textoch. Posledných osem rokov môjho života som abstinent a prežívam neporovnateľne najkrajšie obdobie môjho života. Každým rokom čistoty mi vychádzajú knihy, CD a plním si ozaj všetko, po čom som celý život túžil. Je to prenádherné!
Niežeby sme chceli propagovať alkohol, ale obľubuje stále kapela Karpatské chrbáty Karpatské horké?
Nie. Už som spomínal, osem rokov nielenže nepijem, ale ani nefajčím. Totálna čistota je tá najsilnejšia droga sveta.
Kto vás štve a môže vám tak akurát vyliezť na chrbát?
Áno, bolo to za čias socializmu, keď sme museli ako pubertiaci meniť názov kapely Veget. Vtedy sme si dali meno Karpatské (pili sme to a bývame pod Karpatmi) chrbáty (vyskočte nám na chrbát.) Teraz je to iné. S pokorou zaďakujem aj neprajníkom. Každá prekážka ma posilní a všetko sú maličkosti v porovnaní s tým, či sa nám zdvíha hrudník a dýchame vzduch. V našom veku je zdravie prvoradé. S čistou hlavou sa problémy riešia naozaj.
Vaša druhá kapela Vrbovskí víťazi prezentuje tzv. priemyselný folklór. Ako ste s „pánom bratom“ prišli na to, že sa dá hrať na nástrojoch zhotovených napríklad zo záchodových rúr a plastov?
Vrbovskí víťazi sú ďalší projekt, v ktorom účinkujem a mojou treťou funkčnou hudobnou skupinou je ABUSUS. Ako sa dá hrať na rúrach a vysávačoch? Úplne normálne. Sú to klasické hudobné nástroje, len nie z klasických materiálov. Verím, že nás niekedy pozvú do Žiliny aj s Vrbovskými víťazmi. Už sme zopárkrát u vás hrali.
Prečo ste sa nazvali práve víťazmi, ktorí pochádzajú z Vrbového? Nie je dôležitejšie „zúčastniť sa“?
Nazvali sme sa tak preto, lebo sa nám to zapáčilo. Robím festival Vrbovské vetry a pán brat má ešte kapelu Vrbovské vŕby. Takže, aby sa nám to nepoplietlo, priemyselný folklór sú Vrbovskí víťazi.
Na Pohode ste si vyskúšali úlohu moderátora, zhostíte sa jej aj počas žilinského koncertu?
Dá sa to tak povedať. Zhosťujem sa tejto úlohy pri každom našom koncerte. Kontakt s publikom je veľmi doležitý. Na pódiu sme hlavne kvôli návštevníkom. Odovzdať sa je úplne prenádherné. Teším sa do Žiliny! Úplne na všetko!
Veronika Cvinčeková
Snímka KCH
